Pepína z Longitálu – Petra Hilbert

Pepína z Longitálu – Petra Hilbert

Pepína z Longitálu – Petra Hilbert, Slovart 2018

Ilustrátorka Petra Hilbert sa okrem výtvarného umenia venovala aj písaniu. Jej prvá kniha Balada o srdci bola spojením ilustrácií a veršov. Druhú a, žiaľ, aj poslednú knihu z jej pera prinieslo na svetlo sveta vydavateľstvo Slovart minulý rok. Pepína z Longitálu je zaradená do kategórie kníh pre deti a mládež, no tak ako si autorka spomínala pri jej písaní na svoje detstvo, tak si naň zaspomína pri jej čítaní aj dospelý čitateľ.

Hlavnou hrdinkou krátkych príbehov je malé dievčatko Pepína, ktorá žije v dlhom dome na kopci neďaleko rozrastajúceho sa mesta. Keďže rodičia spisovateľ a novinárka sú zaneprázdnení, na scénu prichádza starká Katinka, ktorá ale nepatrí k typickým predstaviteľkám starkých, hoci jej jazyk je presne jazykom staršej ženy z dediny. Pepína sa nudí, veď dni sú dlhé a čas plynie pomaly, navyše jej sestrička je len batoľa, a tak niet divu, že sa tára kade-tade a zažíva jedno dobrodružstvo za druhým.

Katinka občas zabudne navariť, a tak, fajčiac na priedomí cigaretu za cigaretou, dá vnučke namiesto obedu radšej čokoládu. Ocko spisovateľ je večne zavretý v pracovni a mamička novinárka zaskakuje za celú redakciu. Pepína preto spoznáva okolitý svet zväčša sama, no vždy ju pritom sprevádza niekto zaujímavý. Raz je to jeden sused, raz druhý, inokedy Múza či nejaké zvieratko. Krátke príbehy plynú veľmi príjemne a pomerne rýchlo. Je z nich zrejmé, že všetky majú základ v autorkiných spomienkach a skúsenostiach či v skúsenostiach niekoho z jej blízkych, no sú podané humorne, nechýba im zveličenie a aj nenápadne plynúce ponaučenie či akési životné pravdy.

Príbehmi sa reflektuje napríklad ochrana životného prostredia, vojna, susedské a rodinné vzťahy, multikultúra či otázka židovskej problematiky. Kde-tu sa vyskytnú alúzie na iné literárne diela a pre text sú tiež charakteristické šikovné slovné hračky.

Drobné epizódky malej Pepíny tvoriace mozaiku jej detstva pôsobia ako balzam na dušu. Človek sa spolu s ňou ocitne v jej krásnom, čarovnom svete, ktorý tak veľmi kontrastuje s dneškom, až vás premkne clivosť a nostalgia. Dnes už deti nevyrastajú tak ako Pepína a to je škoda. Prostredníctvom knihy Petry Hilbert však môžu nazrieť do detstva svojich rodičov a porovnať ho s tým svojím.

Kniha, hoci je písaná jednoduchým štýlom, zato však veľmi príjemnou poetikou, doslova pohladí vaše srdce. Deti ocenia jej dobrodružnú a tajomnú stránku, kým my dospelí zase tú emočnú, ktorú v nás príbehy vyvolajú. Autorka si chcela knihu aj ilustrovať, no už to, žiaľ, nestihla. Na jej želanie sa o to postarala Maria Makeeva, ktorá odviedla skvelú prácu. Či ste malí a či veľkí, knižku rozhodne odporúčam všetkým. Azda jediné, čo zamrzí, je zopár chybičiek v texte, ktoré sa však väčšmi vyskytujú v predslove. Inak je však kniha takmer dokonalá.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
  • Vydavateľstvo Slovart
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: