Peter Hoferek: „Každý autor, rovnako ako aj každý iný človek, si vyžaduje osobitný prístup.“

Ľudia ťa poznajú hlavne ako vášnivého cestovateľa. Prečo si sa rozhodol venovať vydavateľskej činnosti? Čo ťa k tomu viedlo?
Veru aj moja vydavateľská činnosť začala vďaka cestovaniu. Počas svojej 14-mesačnej cesty okolo sveta stopom som začal písať knihu Okolo sveta s palcom hore. Tú mi najprv vydal kamarát vo svojom vydavateľstve Druska Books. Vydavateľskú činnosť sa však krátko na to rozhodol zavesiť na klinec, a tak hľadal človeka, ktorý by po ňom prevzal tieto aktivity a hlavne pár zaujímavých autorov, s ktorými spolupracoval. Ja som v tom čase pracoval ako databázista v Bratislave a s priateľkou (Rakúšankou) som sa vídaval málo, pretože sme žili cca 250 km od seba. Tak som sa rozhodol, že sa presťahujem za priateľkou do Rakúska, založím si vydavateľstvo Elist a budem ho na diaľku riadiť z Rakúska. A to je aj súčasný stav.

V roku 2015 si sa sám stal autorom knihy Okolo sveta s palcom hore, ktorá je akýmsi všeobecným cestovateľským návodom pre tých, ktorí majú ambíciu cestovať. Čo v nej čitatelia môžu nájsť?
Túto knihu som začal písať už počas cesty, pretože som videl, že som nazbieral veľké množstvo cestovateľských vychytávok, ktoré môžu pomôcť iným podobne zmýšľajúcim ľuďom splniť si svoje cestovateľské sny. Začalo to tým, že mi mnoho ľudí písalo rôzne otázky ohľadom cestovania. Tie som im vždy čo najpresnejšie zodpovedal, a keďže sa viaceré otázky opakovali, často som mohol preposlať už vopred pripravenú odpoveď. To sa stalo základom pre knihu, ktorú som písal rok a pol. Hoci kniha Okolo sveta s palcom hore vyšla už pred dvomi rokmi, som presvedčený o tom, že drvivá väčšina informácií je stále absolútne aktuálna. Navyše, neexistuje kniha, ktorá by tak komplexne a zároveň priamo bez omáčok podala také veľké množstvo užitočných informácií. Mnohé z nich nenájdete ani nikde na internete, pretože sú to moje osobné invencie.

Tvoje vydavateľstvo Elist sa venuje vydávaniu tlačených, ale aj elektronických kníh. Aký je tvoj názor na tieto dva knižné formáty? Sú elektronické knihy v dnešnej dobe populárne?
Osobne si stále radšej prečítam tlačenú knihu, napriek tomu sa veľmi teším, že sa rozbiehajú aj elektronické knihy. Hoci stále majú menší podiel na predajoch, predstavujú pre vydavateľstvo významný zdroj príjmu a zníženie nákladov na logistiku a tlač. Bol by som najradšej, keby sa pomer tlačených a elektronických kníh obrátil, ako sa to už deje v západnom svete. Samotné tlačené knihy je ľuďom ľúto zahodiť, a tak im doma zaberajú veľa miesta. Zapadajú prachom a pritom možno mnoho z nich už nikto nikdy neotvorí. Elektronická kniha naopak nezaberá veľa miesta a dá sa v nej ľahko vyhľadávať, čo predstavuje veľkú výhodu hlavne pri náučných knihách a manuáloch.

Hoci vydavateľstvo oficiálne funguje len niečo vyše jedného roka, môže sa pochváliť dielami viacerých obľúbených slovenských spisovateľov, ktorí nie sú na knižnej scéne žiadnymi nováčikmi. Ako sa ti s nimi spolupracuje?
Každý autor, rovnako ako aj každý iný človek, si vyžaduje osobitný prístup. S niektorými z nich si vykám, s niektorými tykám, s niektorými sa bavíme len o veciach súvisiacich s prácou a s niektorými sme už dôverní kamaráti. Nemôžem teda nejako generalizovať. So všetkými autormi však mám korektné vzťahy a snažím sa robiť všetko pre to, aby spoluprácu s vydavateľstvom Elist nikdy neľutovali. Autori, ktorí odídu z iných vydavateľstiev mi neraz povedia, v čom bol problém, a tak sa snažím poučiť aj z chýb iných vydavateľov. V každom prípade však autorov vnímam ľudsky, ako keby som bol ja na ich mieste. Sám som si vyskúšal aj pozíciu autora a tak viem, aké to je. A chápem aj to, že sú často nedočkaví a chcú spraviť maximum pre svoju knihu. Je to skvelé! Niekedy je však potrebné, aby aj autori chápali mňa, že keď sa ozvú viacerí naraz a ja popri tom ešte napríklad dokončujem podklady na 3 knihy do tlače, nedá sa všetko hneď stihnúť. A to by som chcel ešte znížiť množstvo času, ktoré venujem práci len na 10 hodín denne a 6 dní v týždni, lebo súčasný stav už nie je zlučiteľný so životom.

Zameriavaš sa primárne na diela slovenských autorov alebo plánuješ dať viac priestoru aj zahraničným dielam?
Primárne vydávam diela slovenských autorov, ktoré stoja za to, aby boli vydané. Sú to knihy, ktoré majú čo povedať čitateľovi. Niektoré pobavia alebo prinútia zamyslieť sa, iné poučia. Zo zahraničia som kúpil zatiaľ jedinú licenciu na vydanie knihy The Condition (Diagnóza) od autorky Jennifer Haigh. V diele je popísaný príbeh dievčaťa s Turnerovým syndrómom, o ktorom si myslím, že spoločnosť nie je veľmi informovaná. Napriek tomu nejde o úplne marginálny problém. Postihuje jedno z 2000 – 5000 narodených dievčat a výrazne ovplyvňuje kvalitu ich života. V USA sa táto kniha stala bestsellerom a vyslúžila si aj viacero ocenení, a preto si určite zaslúži aj miesto na česko-slovenskom trhu.

Predpokladám, že nemáš núdzu o rukopisy, ktoré ti ľudia posielajú. Podľa čoho sa rozhoduješ, či dielo vydáš, alebo ho odmietneš? Dávaš priestor aj novým tváram?
Veru, núdzu o množstvo rukopisov nemám, a to napriek tomu, že mám na webe od marca napísané, že na rok 2017 je edičný plán uzavretý. Žiaľ, nie vždy sa dá hovoriť o kvalite alebo diele, ktoré by po vydaní čítal aj niekto iný ako autorovi známi. Keď som s vydavateľskou činnosťou začínal, tešil som sa z každého rukopisu, ktorý mi prišiel. V súčasnosti som nimi zavalený a nie je čas ich priveľmi do hĺbky študovať. Niekedy ich musím vyradiť už po prečítaní prvých viet alebo anotácie. Okrajové žánre, ako sú napríklad básne (ktorých dostávam množstvo), rovno vyraďujem. Po týchto dielach je obyčajne veľmi nízky dopyt, a preto sa do nich neoplatí investovať.

Vydal som viacero kníh od začínajúcich autorov, avšak podmienkou je, aby sa títo autori, ktorí zatiaľ nie sú na knižnom trhu známi, snažili aj sami zviditeľniť. Skvelý príklad je Adriana Gregorová, ktorá patrí medzi ťahúňov vydavateľstva a viacero ostrieľaných borcov schovala do vrecka práve vďaka tomu, že si dokázala vybudovať komunitu fanúšikov. Jej diela sú naozaj jedinečné.

Ako majiteľ vydavateľstva máš určite slušný prehľad o predajnosti kníh. Majú z tvojho pohľadu ľudia stále záujem čítať?
Záujem o čítanie určite je, dokonca si myslím, že dochádza k akémusi comebacku. Možno aj vďaka úpadku televízie, ktorú pozerá čoraz menej ľudí. Problémom však je veľkosť nášho trhu. Je ťažké predať dostatočný počet kusov, aby sa dielo dostalo do plusu. Vytlačiť menej ako 1000 kusov by znamenalo, že by sa kniha musela predávať veľmi draho. Lenže koľko kníh kúpi priemerný Slovák ročne?

Keď už som načrtla tému čítania. Ak si už nájdeš čas, máš aj ty nejaký svoj obľúbený žáner?
Rád čítam cestopisy, ale nepohrdnem ani dobrou detektívkou, napríklad od Agathy Christie alebo Romana Horňáka.

Aké máš plány so svojím vydavateľstvom do budúcna? Na čo sa môžu čitatelia a fanúšikovia Elistu tešiť?
Čitatelia sa môžu tešiť na ďalšie skvelé diela – napríklad na zbierku detektívnych poviedok zo slovenského prostredia, ktorá by mala vyjsť koncom tohto roka. Veľmi sa teším, že sa v nej predstaví viacero známych autorov. Zatiaľ ale nejdem ešte prezrádzať. Pripravujú sa aj revydania dlhšie vypredaných diel od popredných slovenských autorov, ktoré sa dajú zohnať už len v knižniciach. Napríklad od Vity Jamborovej, Miroslavy Varáčkovej či Martiny Solčanskej. Okrem toho chystáme redizajn webu elist.sk a pomaly sa pripravujeme na premiérovú účasť na Bibliotéke.

Ďakujeme za rozhovor


Autor: Denisa Patáková
Zdroj obrázkov: Hoferek, autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: