Poháre túžby – Markéta Harasimová

Poháre túžby – Markéta Harasimová, Magna 2017

Najnovší román českej autorky Markéty Harasimovej Poháre túžby ma úprimne prekvapil. Obsahuje totiž všetko to, čo dobrý ženský román obsahovať má. Lásku, erotiku, detektívnu zápletku či mysteriózne prvky. Prvýkrát som sa po dlhšom čase stretla s tým, že som nebola znechutená stagnáciou deja ani dlhými a nudnými pasážami. Knihu som prečítala za jeden deň a na jeden nádych.

Hlavná hrdinka románu Viola prichádza z Prahy na druhý koniec republiky do malebnej vinárskej usadlosti, aby prevzala dedičstvo po starom otcovi. Celým románom sa tiahne typický „prerod hrdinu“. Z muzikálovej speváčky sa stáva vinárka a z prelietavej ženy holdujúcej sexu verná manželka a matka.

Okrem hlavnej hrdinky román ponúka aj pestrú paletu vedľajších postáv, ktoré rozmanitým spôsobom napĺňajú dejové línie. Postavy nie sú čitateľné na prvý pohľad, sympatie a antipatie k nim sa vyvíjajú postupne. Okrem chladnej matky a otčima tu nájdeme aj dobroprajných nových susedov, „vlka prezlečeného v ovčej koži“, miestneho zbohatlíka a pravú lásku v podobe na prvý pohľad nepríjemného záchranára.

Obávala som sa, ako Harasimová zakomponuje do moderného sveta mystické prvky. Po prvej pasáži, v ktorej sa Viola stretáva s duchom, som si však vydýchla, pretože autorka nič neprehnala a tajomno zo sveta nebožtíkov dávkovala v primeranej forme.

Autorka chcela v prvom rade zachovať ženský román, čo sa jej aj podarilo. Ostatné malo byť len akousi vsuvkou, ktorá mala oživiť príbeh, vyvolať napätie a udržať čitateľa v pozore. Podobne to bolo aj s detektívnou zápletkou. Hoci sa autorka snažila do poslednej chvíle tajiť, kto je vrah, nepomohlo to. V podvedomí som už tušila, že to bude niekto, na koho by to čitatelia nepovedali a mala som pravdu.

Erotika v románe padne vhod, občas som si však pomyslela, že z Violy spravila Harasimová nadržanú nymfomanku, ktorej prioritou bolo napĺňanie telesných túžob. Pre kladné ohlasy, hlavne u viac nábožensky založených žien, mohla autorka trocha zjemniť a nepchať erotiku do príbehu po každých približne desiatich až pätnástich stranách. Aj tá totiž mohla u čitateľov zovšednieť a nemusela pôsobiť ako príjemné oživenie, ale práve naopak.

Ešte je tu jeden aspekt príbehu, ku ktorému je dôležité sa vyjadriť, a tým je odbornosť. Harasimová zasadila príbeh do vinárskeho prostredia a použila množstvo odbornej terminológie. Mne ako laikovi, ktorý sa v tejto oblasti nepohybuje, môže byť viac-menej jedno, či tam autorka náhodou nepíše bludy. Problémom však môže byť, ak sa ku knihe dostane čitateľ, ktorý má s týmto odborom vlastné skúsenosti. Ľahko sa totiž môže stať, že si od zúrivosti začne trhať vlasy čudujúc sa, čo je to tam napísané, podobne ako to bolo pri mnohých románoch z lekárskeho prostredia, ktorých autorov často kritizovali za písanie o niečom, čo nepoznali. Harasimová však na začiatku ďakuje odborníkovi, ktorý jej s prípravou románu po odbornej stránke pomáhal, preto sa zdá (hoci to neviem posúdiť), že je všetko, čo sa týka tejto stránky, v poriadku.

Poháre túžby Markéty Harasimovej môžem označiť za príjemné prekvapenie. Hoci som doteraz nemala veľa skúseností so súčasnými českými ženskými románmi, po prečítaní Pohárov túžby sa o ne začnem intenzívnejšie zaujímať. Osobne si myslím, že osloví aj čitateľskú verejnosť na Slovensku, ktorú výlet za rieku Moravu práve vďaka tejto veľmi dobrej knihe podobne príjemne poteší.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: