Portrét dámy – Henry James

Henry James Portret damy

Portrét dámy – Henry James, Slovenský spisovateľ 1991

Kniha Henryho Jamesa s nanajvýš priliehavým názvom Portrét dámy je akousi prehliadkou originálnych a vzájomne kontrastujúcich charakterov. Rad slov, tiahnuci sa od prvej po poslednú stranu, nás sprevádza galériou, v ktorej autor vystavil najlepšie umelecké kusy zo zbierky svojho vedomia. Pri prehliadke nás dozaista zaujmú hlavne dva, nad všetky ostatné vyčnievajúce obrazy: Henrietta Stackpoleová a Isabel Archerová, neskôr Osmondová. Obe sú Američanky, zvlášť Henrietta – samostatná, sebavedomá novinárka – vyniká nemalou dávkou patriotizmu. Prejavuje nesmiernu sebestačnosť a rozhodnosť, vlastnosti, ktoré ostro kontrastujú s európskou ženou 19. storočia. Vzpiera sa, ba priam úplne obchádza pre ňu nezmyselné konvencie a zvyklosti zviazané s kultúrou v Európe. Z jej pohľadu na anglickú spoločnosť spočiatku vyviera absolútne nepochopenie významu či zmyslu takmer všetkých skutočností týkajúcich sa koloritu vtedajších pomerov. Prostredníctvom Henriettinho vzťahu k svetu sa do diela úplne otvorene dostáva kontrast dvoch odlišných svetov – amerického a európskeho – v kontexte konvencií a zvykov týkajúcich sa žien a spoločnosti ako celku. Na tento rozpor upozornila aj Alexandra Ruppeldtová v doslove k vydaniu z roku 1991 (Ruppeldtová In James, 1991).

Navzdory všetkým kvalitám a nekonvenčným vlastnostiam novinárky Henrietty práve Isabel predstavuje ženu, aká by podľa autora mala kráčať európskou budúcnosťou. Jasne to dokazuje vysoké hodnotenie jej vlastností ostatnými postavami. Odmieta sa podrobiť vtedajšiemu vzoru žien. Zahodila možnosť dobre sa vydať a cestuje, aby spoznala svet. Počiatočný duševný zmätok sa postupne mení na skalopevnú sebaistotu, ktorá nie je vždy na úžitok. Vďaka samostatnosti a viere vo vlastný úsudok sa život stáva ťažkým a plným kompromisov. Napriek možnosti uniknúť prijíma dôsledky svojich rozhodnutí a chápe ich ako svoju povinnosť. Ako splátku za predošlú možnosť voľby. Autor vyšiel v ústrety viacerým čitateľom a nechal budúcnosť hlavnej postavy i záver diela otvorený. Alebo chcel iba poukázať na to, že svet sa nezmení hneď, a hoci v čase dokončenia románu nebol pripravený uznať ženu za rovnú mužom, v budúcnosti môže byť všetko inak, záleží to výlučne na nich.

Opozitum každej autorovej ženskej postavy je portrét Pansy Osmondovej. Ide o vtedajšiu ideálnu ženu – „dokonalé umelecké dielo“. Je vzorom poslušnosti, skromnosti a submisívnosti. Napriek citom a vôli sa podriaďuje otcovi a okoliu v akejkoľvek záležitosti. Je prostredníkom obrazu zúfalého života európskych žien, ktoré sú len bábkami v rukách rodičov a neskôr manželov. Jej nesamostatnosť je zlom, ktorý je o to väčší a bolestnejší, že ho sama Pansy pociťuje a rozumovo chápe. Sloboda, ktorej obmedzovanie je najviac viditeľné práve na tejto postave, je určitým spôsobom prítomná aj na všetkých ostatných. Niektorí si slobodu zamieňajú za úplnú svojvôľu, iní ňou maskujú svoje sebectvo. Autor za pomoci troch vyššie spomínaných ženských postáv ukazuje, ako by mala vyzerať. Henrietta svoju slobodu využíva na pomoc ostatným a Isabel ju neodtrháva od dôsledkov a povinností. Tieto ženy túžia po slobode, no neutekajú pred zodpovednosťou. Právo tu kráča ruka v ruke s povinnosťou.

Nielen výnimočnosť a značná prepracovanosť, ale aj kvantitatívna prevaha ženských postáv dokazuje, že tvoria gro celého deja. Postavy ich náprotivku síce môžu byť chápané ako samostatné obrazy, avšak nemôžeme poprieť zjavnú odlišnú funkciu v texte. Ony tvoria rámy ženských portrétov a svojimi špecifickými vlastnosťami dotvárajú celkový dojem plynúci z obrazu. Pri čítaní to navodzuje pocit, že plnia funkciu akýchsi kulís, pozadia, ktoré má nechať vyniknúť ústredné postavy.

Hoci je nám dielo kultúrne aj časovo vzdialené, autor disponuje schopnosťou priblížiť ho všetkým čitateľom pomocou vnútorného sveta postáv, ktorý vo svojom chaose dáva zmysel, vzhľadom na reálny stav ľudskej mysle, ktorá je v neustálom pohybe. Týmto dielom vložil recipientom do rúk spleť myšlienok, konaní a následkov v labyrinte motívov. Prostredníctvom rôznych situácií modeluje spoločnosť s dôrazom na svet žien tak, ako ho vníma. Predkladá 19. storočie také, aké je, no s predstavou toho, aké by byť mohlo.


  • Použitá literatúra: JAMES, Henry. 1991. Portrét dámy. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 552 s. ISBN 80-220-0296-8.

Autor: Janka Florková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: