Potulky s Charleym – John Steinbeck

* * TÝŽDEŇ S NOBELOVOU CENOU ZA LITERATÚRU * *
Potulky s Charleym – John Steinbeck, Československý spisovatel, Edice Spirála, Praha 1965

Jeden z najznámejších amerických spisovateľov John Ernst Steinbeck sa narodil 27. februára 1902 v Kalifornii a zomrel 20. decembra 1968 v štáte New York na srdcový infarkt. Okrem šestnástich románov a šiestich dokumentárnych a cestopisných kníh napísal aj niekoľko zbierok krátkych poviedok.

John Steinbeck je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú získal v roku 1962. Taktiež je aj laureátom Pulitzerovej ceny za diela Ovocie hnevu (1940) a O myšiach a ľuďoch (1940), a niekoľkých cien National Book Award (romány Ovocie hnevu, Na východ od Raja a Sladký štvrtok). Nobelovu cenu za literatúru dostal za jeho: „realistický a poetický prínos spojený s jemným humorom a jasným sociálnym cítením.“

V roku 1960 sa Steinbeck ako 58-ročný vydal so svojím psom Charleym na cestu v karavane po Spojených štátoch, napriek tomu, že mal slabé srdce a nebol úplne zdravý. Zážitky a postrehy z tejto cesty Steinbeck spísal v cestopise Potulky s Charleym. Toto dielo má všetky atribúty, za ktoré bola autorovi udelená Nobelova cena: popis putovania je nádherne poetický, pritom však realistický, s jemným humorom a hlbokým sociálnym cítením odzrkadľujúci jedinečnosť a individualitu ľudí a jednotlivých štátov Severnej Ameriky.

Potulky s Charleym nie sú iba cestopis. Táto práca obsahuje okrem čŕt cestopisu aj črty literatúry faktu, ale hlavne je to osobná výpoveď spisovateľa, ktorý sa na staré kolená rozhodol hľadať odpoveď na otázku: Ako sa počas jeho života zmenila Amerika a akí sú dnešní Američania? Aj keď miestami cítiť z textov trochu nostalgie za starými dobrými časmi, autor sa neustále snaží byť objektívnym a nezaujatým pozorovateľom. Pritom porovnáva iba súčasnú Ameriku so svojimi spomienkami na „staré časy“ a so skúsenosťami, ktoré získal počas druhej svetovej vojny, keď pôsobil ako vojnový korešpondent v Európe pre New York Herald Tribune.

Pri nadväzovaní kontaktov s ľuďmi mu veľmi pomáha prítomnosť zvedavého a priateľského pudla Charleyho. Keď to je možné, autor sa snaží vyhnúť všetkým diaľniciam a rýchlostným cestám, aby bol v čo najbližšom kontakte s prírodou, okolitou krajinou a jej obyvateľmi. Vždy keď chce niekde zaparkovať a prenocovať, pýta si od majiteľov pôdy povolenie utáboriť sa. V dedinách a mestách navštevuje kostoly, výčapy a pohostinstvá, kde má možnosť stretnúť sa s obyvateľmi, diskutovať s nimi a počúvať ich názory. Zoznamuje sa s obyčajnými ľuďmi, farmármi, gastarbeitermi a černochmi, rozpráva sa s nimi, snaží sa ich spoznať a pochopiť ich názory. Citlivo vníma aj veľmi malé rozdiely medzi obyvateľmi jednotlivých štátov a píše o nich. Ako správny korešpondent neposudzuje, ale pútavo popisuje svoje zážitky, rozhovory s ľuďmi, vlastné spomienky na miesta a udalosti z dávnej minulosti, úvahy o starnutí a o generačných rozdieloch, s ktorými sa stretá na ceste. Uvedomuje si, že nemá šancu objektívne popísať národ, ktorý vznikol z veľkého množstva národov, národností a prisťahovalcov rôznych rás a ktorý sa tak rýchlo a dynamicky vyvíja.

Potulky s Charleym sú veľmi často porovnávané s cestopisom ruských humoristov Ilfa a Petrova s názvom Putovanie po Amerike a niekedy aj s kultovým románom Jacka Kerouaca Na ceste. Ilf a Petrov poskytujú čiastočne ideologický pohľad „sovietskych“ satirikov, ktorí objavujú Ameriku,  na jej fungovanie v 30. rokoch minulého storočia. Steinbeck však popisuje Ameriku ako svoj rodný kraj, na ktorý je citovo viazaný, ktorý miluje a chce ho spoznať aj v jeho dynamike vývoja.

Jack Kerouac popisuje Ameriku 40. a 50. rokov minulého storočia tak, ako ju videli príslušníci revoltujúcej generácie Beatnikov (napr. básnik Allan Ginsberg alebo spisovateľ William S. Burroughs). Román Na ceste je v prvom rade zameraný na konfrontáciu životných postojov skupiny Beatnikov s chorobami americkej civilizácie, ktoré sa začali prejavovať v období jej vrcholnej hospodárskej stability a popis cesty Amerikou slúži iba na dokreslenie názorov a postojov tejto skupiny.

Steinbeck sa nesnaží nájsť sám seba a ani dáku všeobecnú pravdu o Amerike. Hľadá hlavne ľudí, Američanov, ich všeobecné črty charakteru a snaží sa ujasniť si svoj vzťah k nim. Hľadá odpoveď na otázku: Akí sú dnešní Američania? Zisťuje, že v skutočnosti vie iba to, že Američania existujú. Nie ako zmes národov a národností z celého sveta, ale ako národ.

„Kalifornskí Číňania, bostonskí Írovia, Nemci z Wisconsinu, a áno, aj černosi z Alabamy majú viac toho, čo ich spojuje, než toho, čo ich rozdeľuje. A je to tím pozoruhodnejšie, že k tomu došlo tak rýchlo (za necelých 200 rokov).“

Je hrdý na tento dynamický vývoj Ameriky a Američanov, aj keď vie, že za každý vývoj a zrod niečoho nového sa vždy platí stratou niečoho vzácneho. Spomína na svojho priateľa spisovateľa Thomasa Wolfea a na jeho slová z románu Domov sa vrátiť nemôžeš:

„Domov sa vrátiť nemôžeš, pretože domov prestal existovať a udržal sa iba zakonzervovaný v naftalíne pamäti.“

Potulky s Charleym sa končia nádhernou metaforou. Autor prejde autom viac ako 10 000 míľ cez 34 štátov Ameriky s cieľom spoznať svoju rodnú Ameriku, a keď sa vráti do svojho bydliska, New Yorku, pár blokov od svojho domu zablúdi a musí sa opýtať na cestu policajta.

Cestopis Potulky s Charleym možno už v dnešnej dobe pokladať za vzácny historický dokument.


Autor: Juraj Ďúran
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: