P.O. Hviezdoslav – Prechádzky letom

P.O. Hviezdoslav, Prechádzky letom, Zlatý fond denníka Sme, 2007

Pomerne často sa stretávam s názorom, že čítať Hviezdoslavove básne je ťažké. Po prečítaní niekoľkých zbierok môžem konštatovať, že na jeho básnické diela si človek musí nájsť čas, aby sa dokázal priblížiť k obsahu. Aj táto útla básnická zbierka potvrdzuje, že ak si človek nájde dostatok času na jej prečítanie a nebude stránky pretáčať automaticky, aj „ťažké“ sa môže zmeniť na krásny a hlboký čitateľský zážitok.

Básnická zbierka P.O. Hviezdoslava Prechádzky letom je zhmotnenie Aristotelovej myšlienky o prírode, že musí existovať boh, ktorý uvádza všetky deje prírody do pohybu (Gaarder, 2012). Zbierka básní opisuje krásu prírody dynamicky, s úctou a jemnosťou. Autora inšpirovala jeho domovina, teda oravská príroda, ktorú bližšie približuje nielen v tejto zbierke, ale napríklad aj v diele Hájnikova žena.

Obraznosť zbierky poukazuje na to, že Hviezdoslav vedel so slovom narábať ako pravý spisovateľ. Medzi opismi prírody pozorný čitateľ objaví aj filozofické a morálne myšlienky, ktoré sa v zbierke často opakujú.

„Ale prírody tak ortieľ znie (a proti tomuže

niet odvolania): čo sa vyžilo,

je suché, mŕtve, musí preč a v nič

a miesto svoje tomu postúpiť

čo svieže, živé je.“

Ukážka z básne „Za jara zavše vídať v dúbrave“ poukazuje na neustály kolobeh prírody, na jej silu. Hviezdoslav pracuje so slovami opatrne, s citom, necháva tu myšlienku voľne plynúť až do duše človeka, aby sa v nej mohla usadiť a rásť. Mňa osobne na zbierke najviac zaujala spomínaná jemnosť. K niektorým básňam som sa opätovne vrátila, pretože v nich bolo viac myšlienok, ktoré som chcela lepšie uchopiť. Myslím, že túto zbierku ocení najmä náročnejší typ čitateľa, ktorý má vzťah k filozofii. Zároveň si pri jej čítaní môže človek hneď predstavovať krásy prírody, čo bolo pre mňa osobne veľmi príjemným spestrením všedných dní.


Autor: Janka Nevoľníková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: