Prečo by sme nemali prestať čítať detské knihy ani v dospelosti

Prečo by sme nemali prestať čítať detské knihy ani v dospelosti

Knihy pre deti nie sú len pre deti. Teda, tie dobré nie sú. Tie najlepšie nám po každom prečítaní ukážu niečo nové. Neprestávame rásť. Oproti starým známym príbehom sa však oplatí nachádzať aj nové. Ich primárnym publikom možno nie sme, ale každý sme dieťaťom raz boli a kto by sa do tých časov nechcel vrátiť? Hoci len na krátku chvíľu cez zopár papierových stránok…

Ktorú knihu ste ako dieťa mali najradšej? Pre mňa je to definitívne Harry Potter. Do dnešného dňa moja láska k tejto sérii nemá hraníc. Keď som prvýkrát čítala Kameň Mudrcov, svet čarov ma okamžite pohltil. Vtedy to bol únik od nudného, obyčajného života. Keď som o niekoľko rokov knihu čítala znova, pohltilo ma to rovnako rýchlo. Bolo to ako návrat domov. Ako stroj času. Opäť som sa stretla so starými milovanými postavami. Okrem nich na mňa pomedzi stránky neustálo vykúkalo jedno osemročné dievča, ktoré túžilo po troche mágii v živote.

Moje osemročné ja však toho neprežilo toľko ako moje súčasné ja. Získala som viac pochopenia a našla viac súcitu. Už som nevidela len príbeh plný kúziel a dobrodružstva. Odomkli sa mi nové zákutia. Akoby som miestami čítala celkom nové knihy.

Naše nevinné detské duše nám nedovolia vidieť niektoré veci. Preto by sme sa mali ku knižkám z detstva vracať. Ako malá som sa nezamýšľala nad Nevillovým osudom, ako veľmi mladí Harryho rodičia zomreli alebo prečo bol Draco taký, aký bol. Druhým čítaním som našla odpovede, ktoré som nevedela, že som hľadala. Môj rešpekt k obľúbenej ságe sa tým prehĺbil.

Niektoré detské klasiky sa k nám dostanú neskôr. Malého princa som spoznala až na hodine slovenčiny na druhom stupni základnej školy. Doteraz si pamätám, ako ma zaujal začiatok. Kresba klobúka. Teda veľhada kráľovského tráviaceho slona vo svojom bruchu, ako som sa neskôr dozvedala. Bola som bez fantázie. Táto kniha ju vo mne opäť prebudila. Prečítala som ju za hodinu, ale ostane so mnou po celý život. S každým, kto si ju prečíta. Je až neuveriteľné, aká detská a zároveň dospelá táto útla knižočka je. Limity veku na ňu neplatia.

Aký príbeh knižka čitateľovi ukáže, závisí od toho, v akom období sa vo svojom živote práve nachádza. Jednoduchý príbeh prinesie filozofické úvahy do života. Zachytiť príbeh tak, aby niečo iné odkryl malým a niečo iné veľkým, hovorí o skutočnom majstrovstve autora. Niečo podobné sa podarilo Georgovi Orwellovi s Farmou zvierat. Na jednej strane smutné rozprávanie o tom, ako sa zvieratá odtrhli od ľudí a vytvorili si na farme vlastnú vládu, na druhej strane sa však pod rúškom rozprávky schováva alegória na totalitný režim minulej éry.

Aby bol príbeh pre staršieho čitateľa pútavý, nemusí byť plný sofistikovaných metafor. Knihy pre deti sú písané jednoduchým jazykom. Ľahko pochopiteľným. Sviežim. Kto sa učí cudzí jazyk, spraví dobre, ak siahne po detských knihách vo vybranom jazyku. Je to ideálny prostriedok. Človek sa tak dvojnásobne obohatí.

Jednoduchá forma však nestráca na obsahu. Ten je kreatívnejší než väčšina iných kníh. Plný fantázie. Nič nie je nemožné. Môžeme byť pirátmi, kúzelníkmi či kráľovnami. Kýmkoľvek. Môžeme sprevádzať Alicu v krajine zázrakov, Bilba na jeho dobrodružnej výprave alebo Pevensiovcov v boji o Narniu.

Detské knihy neponúkajú len nezabudnuteľné príbehy. Vychovávajú deti. Majú čo povedať aj nám starším. Tieto lekcie uvítajú aj dospelí. Malý princ nás oboznámi s tým, že to dôležité je očiam neviditeľné. Harry Potter nám odhalí, ako odvaha prichádza v mnohých podobách. Bilbo nás poučí, ako prekonať samých seba. Silu samotných kníh nám zase ukáže Matilda.

Tie najcennejšie životné lekcie bývajú tie najbolestivejšie. Sedem minút po polnoci a Most do krajiny Terabithia nám rozpovedia príbeh o strate a bolestivom procese vyrovnávania sa s ňou. Nie všetky príbehy sú totiž šťastné. Stratiť blízkeho je jedna z najťažších vecí v živote každého človeka. Tieto knihy môžu pomôcť rovnako deťom, ako aj dospelým. Hovoria jednoducho, no úprimne. Chápu, čím si prechádzajú. Nasmerujú ich na dlhú cestu hojenia s prísľubom nádeji v cieli.

Detské knihy sú pestré v žánroch. Možnosti sú nekončiace. Čím sa však najviac líšia od „dospeláckych“ kníh sú ilustrácie. Keď si v nich zalistujete, pestré kresby vás prinútia zastaviť. Kochať sa. Robia z knihy umelecké dielo. Jednoduché, no roztomilé akvarelové obrázky Malého princa. Nezabudnuteľné náčrty Narnie. Tmavé a chladné siluety Netvora. Prepracované a úchvatné ilustrácie The Graveyard Book. Všetky dýchajú príznačnou atmosférou. Estetický zážitok je na vrchole.

Dospelí ľudia zvyknú deti občas podceňovať, a teda s nimi aj knihy pre nich. Deti aj knihy im určené však majú väčšiu silu, než si myslíme. Cez tieto knihy môžeme vstúpiť do ich sveta a stať sa opäť jedným z nich. Skvelý príbeh je totižto skvelý bez ohľadu na to, komu je určený.


Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: