Prežila som svet – Miroslava Varáčková

Prežila som svet – Miroslava Varáčková

Prežila som svet – Miroslava Varáčková, Elist 2017

Prežila som svet je útly, fiktívny román o strachu o prežitie, nabitý silnými emóciami, ktoré nenechajú človeka chladným. Počas krkolomnej cesty čitateľ drží hlavnej hrdinke po celý čas palce.

Rozprávačkou príbehu je mladé, sedemnásťročné dievča menom Ela, ktoré ako jedno z mála prežilo v roku 2034 atómovú vojnu. Svet sa zmenil – ľudia sa delia na „Čistých“ (geneticky nedotknutých, ku ktorým patria Dohliadači, ktorých úlohou je eliminovať „Nečistých“) a tých, ktorých nazývajú „Nečistými“. Tí, čo prežili prvú líniu útoku, sa skrývajú v strachu o svoj život v prašných pivniciach a podobných úkrytoch a sú skúšaní hladom, chorobami, strachom, samotou a beznádejou. Postava Ely prišla o všetko a všetkých. Útechu hľadá len vo svojej vernej psej spoločníčke Peggy, až pokým jej osud nezaveje do cesty Alexa – Dohliadača. Ten jej však môže zmeniť osobný svet. No najprv mu musí začať dôverovať. Avšak ako sa dá získať dôvera, keď vojna nepozná priateľa?

Samotná kniha sa začína stručným prológom, pričom po ňom sa následne odvíjajú jedna po druhej tri časti, ktoré sa dajú chápať ako nadkapitoly. Autorka do príbehu zakomponovala potrebu lásky, vďaka ktorej kniha nepôsobila celkom pesimisticky. Napriek čiernemu videniu reality uprostred vojny mala aj svetlé okamihy – okamihy v podobe lásky. Viac ako prostredie je opisované hrdinkine osobné prežívanie pocitov; postava sa často utieka k negatívnym emóciám a úvahám, ale taktiež k rozporuplným myšlienkam na tému dôvera/pochybnosť voči ostatným postavám. Čitateľ sa postupom času dozvedá okolnosti týkajúce sa začatia vojny a jej priebehu.

Čo sa týka vekového ohraničenia knihy, zvolila by som hranicu 15+, pretože sú v nej ťaživo pochmúrne i násilné momenty, nesúce sa v duchu 2. svetovej vojny. Tými momentmi je najmä kontrast dvoch tried, v ktorej je jedna nadriadená, povýšenecká a neľudská, a druhá podriadená a bezmocne trpiaca. Rovnako to pôsobilo aj v tábore „Čistých“; ten možno chápať ako koncentračný tábor, ohraničený elektrickým drôtom, ktorý bol osobným peklom pre chytených prežitých.

Celkovo hodnotím knihu ako nenáročné čítanie vyznačujúce sa stručnosťou deja a rýchlym spádom, ktorý ma však trochu zamrzel (keďže som si obľúbila hlavných hrdinov, bola som viac ako zvedavá na ich osud a podrobnosti okolo nich). Najviac ma však prekvapila hlavná hrdinka, a to príjemným spôsobom. Napriek jej neľahkej situácii a spomienkam, ku ktorým sa neustále vracia, má zúfalú snahu prežiť a nevzdáva sa. Zostáva silná a rozumná. Hoci sa označuje prchkou osobnosťou, potešilo ma, že dokáže v určitých chvíľach nechať iniciatívu na druhých a nemá tak ako väčšina ženských hrdiniek „túžbu zachrániť celý svet“. Síce mi nie je téma vojny blízka a neradí sa k mojím obľúbeným žánrom, som rada, že sa práve táto kniha dostala do mojich rúk.


Autor: Nikoleta Pavlíková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: