Príbehy z New Yorku – Rozvláčna dáma – Maeve Brennan

Príbehy z New Yorku – Rozvláčna dáma – Maeve Brennan

Príbehy z New Yorku – Rozvláčna dáma – Maeve Brennan, Inaque 2018

Ak ešte Maeve Brennan nepoznáte, po prečítaní knihy Príbehy z New Yorku sa stane vašou priateľkou. Jej originálny štýl písania momentiek z tohto mesta, ktorým sa prihovára čitateľom, vo vás vyvolá dojem, že ju nielenže poznáte, ale že ste si aj veľmi blízki.

Írka Maeve Brennan, ktorá prežila väčšinu svojho života v USA, je v našich končinách neznáma, čo je veľká škoda, pretože táto drobná osôbka nielenže skvelo písala, ale mala hlavne zaujímavý a v tých rokoch naozaj nevšedný život (čo mňa osobne fascinuje). Priznám sa, že Príbehy z New Yorku som si chcela prečítať najmä preto, že sa v nich píše o podobe tohto mesta – ktoré mnohí milujú, no aj zatracujú – v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Pred vydaním knihy som však trochu pátrala a dozvedela sa o Maeve niečo viac, a to hlavne vďaka knihe Kate Bolick Jej vlastný život (Inaque 2016). Autorka totiž Maeve považuje za jednu zo svojich prebúdzačiek a bolo viac než zaujímavé čítať príbehy týchto dvoch dám nežijúcich v tom istom čase na tom istom mieste, no majúcich toho veľa spoločného.

Ak patríte k ľuďom, ako som aj ja, ktorí radi odhaľujú tajomstvá života nejakej inšpiratívnej osoby, určite si doprajte spoznať Maeve Brennan aj prostredníctvom už spomínanej knihy Jej vlastný život a potom sa vrhnite na Rozvláčnu dámu.

Maeve, ktorá tieto momentky písala pre magazín New Yorker pod pseudonymom Rozvláčna dáma, mala jeden výnimočný talent, a to pozorovací. Jej oku nič a nikto neunikol a vďaka svojmu ďalšiemu talentu pretaviť to, čo mnohokrát videla len ona, do zaujímavej textovej podoby sa o vlastné postrehy delila s celým mestom. Nečudujem sa, že si ju ľudia zamilovali, pretože písala o meste a ľuďoch, ktorí v ňom žili, so zvláštnou dávkou úprimnosti, ktorá, hoci často popisovala aj negatíva, vôbec nevyvoláva hnev. Človek by povedal, že keď je niečo hodné publikovania, malo by to rozprávať o niečom výnimočnom. Maeve však svojimi textami túto domnienku vyvracia. V momentkách sa často objavujú ľudia (ale aj budovy), ktorých na ulici prehliadame, pričom ona im z tváre či gest dokáže vyčítať takmer všetko a priblížiť ich ostatným s poriadnou dávkou zaujímavosti. Skvelé je tiež cez texty sledovať, ako sa New York menil a spoznať tak aj jeho minulú podobu.

„Ak prechádzate po ulici, zdá sa rušná, preplnená, farebná, neporiadna a pochybný nádych jej prepožičiava ilúziu roztopašnosti, ale v prvom, nepokojnom rannom svetle, ktoré prichádza náhle, pôsobí nepravidelná silueta striech stoicky smutne a v prázdnych oknách sa odráža nesmiernosť osamelosti: automatickej mestskej osamelosti, ktorá sa vždy potuluje na vonkajšom okraji chaosu, ďaleko od samoty.“ (s. 105)

Štýl Maeve Brennan je veľmi svojský a zaujímavý. Miestami je pomerne dosť deskriptívny, avšak v tomto prípade je to k dobru veci a nie naopak. Autorka vám svojimi slovami, ktoré – mala som dojem – boli vždy veľmi premyslene zvolené, pričom ani jedno nebolo nazvyš, priamo pred očami skicuje situácie, ľudí, mesto a jeho siluety, vône, pocity, zážitky… Nemyslím si, že kniha ulahodí každému, napriek tomu vám však odporúčam dať jej šancu, veď zopár textov si stihnete prečítať aj v kníhkupectve.

Samozrejme, nemusím spomínať, že kniha vyšla v skvelom preklade Ani Ostrihoňovej s precíznou grafickou úpravou – nechýbajú mapky New Yorku fungujúce ako deliace listy ani fotografie autorky, ktorá vraj inšpirovala Trumana Capoteho k hlavnej postave jeho knihy Raňajky u Tiffanyho. A veru, keď som si o Maeve čítala a keď som čítala aj jej texty, ktoré v mnohom vypovedajú aj o jej živote, nie je tomu ťažké uveriť. Nespornou výhodou tiež je, že niekoľko textov do tejto knižnej podoby pridalo vydavateľstvo Inaque, pričom niektoré ešte knižne publikované ani neboli, preto máme v slovenskom jazyku vlastne unikát, čo sa týka momentiek Maeve Brennan. Príbehy z New Yorku sú skvelým čítaním, keď nemáte chuť ponoriť sa do nejakého románu či príbehu iného žánru, ale si len tak prečítať pár krátkych textov, ktoré vo vás vyvolajú zvláštne nostalgické pocity.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: