Radclyffe Hall

Radclyffe Hall

Narodená ako Marguerite Radclyffe Hall sa táto autorka preslávila najmä svojím románom s lesbickou tematikou pod názvom Studňa osamenia (The Well of Loneliness). Ide o jedno z najvýznamnejších diel LGBT literatúry. V tomto románe vystupuje ako hlavná postava Stephen Gordon (v českom preklade Štěpka Gordonová), ktorá sa identifikuje ako sexuálny invert, čo bolo v tom čase pomenovanie pre homosexuálne orientovaných ľudí. Slovami autorky: „Ak nemôžeme písať knihy o nás samých, potom sa pýtam, o kom ich máme písať?“ Práve postava Stephen je stelesnením samotnej autorky – výzorom, orientáciou, zlým vzťahom s matkou i obdivom ku ženám, ktoré sa zúčastnili vojny.

Radclyffe Hall trpela dyslexiou. Preto svoje myšlienky diktovala a písal ich niekto iný – zväčša jej partnerky. Celý život ju sprevádzali následky zlého vzťahu s matkou a prázdneho miesta, zanechaného po jej otcovi, ktorý ich opustil. Neskôr po ňom nadobudla veľký majetok, ktorý radikálne ovplyvnil spôsob jej života.

Ako homosexuálne orientovaná žena, žijúca na prelome 19. a 20. storočia, to v spoločnosti rozhodne jednoduché nemala. Blahobyt, v ktorom žila, jej však život značne uľahčil, a ona si mohla dovoliť slobodne cestovať, vydržiavať svoje partnerky a venovať sa písaniu.

Radclyffe verila, že je predurčená k tomu byť veľkou autorkou a nikdy jej nechýbalo sebavedomie. Začínala ako autorka básní a neskôr napísala zopár románov. Jej prvým románom bola Nerozžatá lampa (The Unlit Lamp) uverejnená v roku 1924. Aj v nej sa vyskytovali časti inšpirované jej vlastným životom, vrátane toxického vzťahu dcéry a matky, a naznačenej lesbickej romance medzi učiteľkou a jej žiačkou.

Bola to však Studňa osamenia, ktorá spôsobila rozruch. Kvôli nej sa autorka ocitla pred súdom, ktorý sa pokúšal knihu zakázať kvôli jej obscenite. Išlo o komplikovaný proces, pretože v tej dobe existoval zákon proti homosexuálnym vzťahom mužov, ženy to ale nezahrňovalo. Čo sa týkalo samotnej obscénnosti, mnohí, ktorí knihu čítali, v nej nič obscénne nenašli.

Radclyffe HallVeľa autorov bolo oslovených, aby knihu podporili, no niekoľkí z nich sa tomu šikovne vyhli – slávne mená ako H. G. Wells, Arthur Conan Doyle či John Galsworthy. Na strane knihy však stála napríklad Virginia Woolfová i so svojím manželom Leonardom, ďalej Vita Sackville-West (Virgiina milenka), T. S. Eliot či Arnold Bennett. Nakoniec však bola kniha zakázaná. Autorka bola celým súdnym procesom veľmi sklamaná, keďže milovala Anglicko a bola hrdým konzervatívcom.

Jej román Adam´s Breed z roku 1926 získal ocenenia Prix Femina a James Tait Black Prize.

Čo sa týka jej vlastností a osobnosti, Radclyffe Hall bola sebavedomá, dominantná, mala výbušnú povahu a bola veľmi posesívna, čo sa týkalo jej partneriek, ktoré občas aj podviedla. Na jej vzhľade bolo možné jasne čítať jej orientáciu – obliekala sa ako muž, nosila obleky, motýliky i kravaty. Po smrti svojej dlhoročnej partnerky Mabel Batten, ktorej hovorila Ladye, sa začala spolu so svojou novou partnerkou Unou (Mabelinou sesternicou, s ktorou ju podvádzala) venovať okultizmu. Bola totiž taká zničená Mabelinou smrťou, že sa neustále pokúšala nadviazať s ňou kontakt. Mabel volala Radclyffe John – raz totiž videla obraz jej prapradeda Johna, na ktorého sa vraj Radclyffe neuveriteľne podobala.

Na krátku dobu sa Radclyffe zaujímala o socializmus, ten ju však neoslovil tak ako fašizmus – svojho času veľmi obdivovala fašistické Taliansko i Mussoliniho. Rada chovala psov – keď sa jej však akokoľvek znepáčili, ihneď sa ich zbavila. Významnou súčasťou jej života bola viera – v roku 1912 sa stala katolíčkou. Dokonca sa raz spolu s Mabel osobne stretla s pápežom Piusom X., ktorý im daroval svoje podpísané fotografie. Biblické motívy sa vyskytujú aj v niektorých jej dielach.

Una Troubridge bola jej najvýznamnejšou a najdlhodobejšou partnerkou. Obe brali svoj vzťah tak, akoby boli v manželskom zväzku. Ich vzťah výrazne zasiahol románik Radclyffe s ruskou emigrantkou Evgueniou, do ktorej sa hlboko zamilovala. Jej láska prerástla v obsesiu, ktorá nebola príjemná ani samotnej Evguenii. Una sa z tohto tiež práve neradovala, no nemala na výber a musela to tolerovať.

Radclyffe Hall zomrela vo veku 63 rokov na rakovinu hrubého čreva a je pochovaná na tom istom mieste, kde Ladye. V roku 1945 napísala Una biografiu pod názvom The Life and Death of Radclyffe Hall, kde vynechala niekoľko udalostí týkajúcich sa Evguenie. Priala si byť pochovaná spolu s Radclyffe a Mabel, no jej želanie bolo nájdené prineskoro, a preto je pochovaná na inom mieste.

V antikvariátoch sa dajú zohnať české preklady kníh Nerozžatá lampa a Studňa osamenia. Ak sa budete chcieť dopodrobna oboznámiť s autorkiným životným príbehom, odporúčam biografiu od Diany Souhami pod názvom The Trials of Radclyffe Hall, ktorá detailne opisuje celý jej život.


Autor: Sofia Prétorová
Zdroj obrázkov: www.missogilvyblogsherself.wordpress.com, autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: