Recenzia výstavy Tolkien: Maker of Middle-earth

Tolkien

Trochu netradične dnes nebudem písať o knihe, ale o výstave – výstave, ktorá je sama osebe netradičná, a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, nemožno o nej hovoriť ako o výlučne knižnej výstave, i keď je venovaná životu a dielu jedného z najvýznamnejších fantasy spisovateľov J. R. R. Tolkiena, a to z toho dôvodu, že jej hlavným ťahákom sú práve materiály, ktoré prezentujú jeho všestranné umelecké a akademické nadanie – od maľovania cez kartografiu až po filológiu. Po druhé, ide o jedinečnú príležitosť vidieť originály Tolkienovej tvorby, ktorá, ako hlásajú banery organizátora, sa naskytne „raz za generáciu“. Keď teda Bodleian Libraries oznámili zámer usporiadať výstavu Tolkien: Maker of Middle-earth, na ktorej sprístupnia aj niekoľko doteraz nezverejnených dokumentov z ich rozsiahleho archívu Tolkienovej autorskej pozostalosti, Tolkienovej kolekcie z Marquette University v USA a zo súkromných zbierok spisovateľových potomkov, ako správny fanúšik Tolkiena a človek akademicky sa zaujímajúci o jeho dielo som si túto mimoriadnu príležitosť predsa nemohla nechať ujsť, a neľutujem ani sekundu svojej účasti na nej.

Bilbo comes to the huts of the Raft-elves (MS. Tolkien Drawings 29, © The Tolkien Estate Limited 1937)

Výstava v Oxforde bola otvorená 1. júna 2018 a potrvá až do 28. októbra 2018. Prístupná je denne od 10:00 do 17:00, v nedeľu až od 11:00. Následne sa presunie do New Yorku, kde si ju návštevníci budú môcť pozrieť od 25. januára 2019 do 12. mája 2019. Vstup na výstavu je zdarma, je však potrebné si zaobstarať časovanú vstupenku, ktorú možno získať buď priamo v obchode knižnice, na knižničnej telefonickej linke, alebo si ju rezervovať online, kde sa však za využitie internetových služieb platí symbolický poplatok 1₤. Počet vstupeniek k dispozícii priamo namieste je však limitovaný, takže platí pravidlo: kto prv príde, ten prv berie. Spoplatnené sú iba niektoré sprievodné akcie výstavy ako besedy s umelcami či akademikmi zaoberajúcimi sa Tolkienovou tvorbou.

Keď už máme vstupenku, môžeme vojsť. Hneď pri vchode je k dispozícii niekoľko katalógov sprievodného textu k exponátom vo zväčšenom písme pre potreby ľudí, ktorí majú ťažkosti s jeho čítaním na informačných tabuľkách, čo je pre turistov zo Slovenska zvyknutých na iné pomery nevídaný, no chvályhodný jav.

V pomerne malej miestnosti ST Lee Gallery v budove Weston Library sa sústredilo až prekvapivo veľké množstvo exponátov, takže nie je ničím výnimočným, že oddaní fanúšikovia a dôkladní návštevníci strávia ich prehliadkou aj dve hodiny. Pokiaľ sa teda na ňu vyberie turista ešte pred ubytovaním v ho(s)teli so šesťkilovým batohom na chrbte ako ja, dá postávanie pri vitrínach a študovanie informačných tabuliek či samotných autorových rukopisov poriadne zabrať jeho chrbtici. Nedostatok oddychového miesta je azda jediným negatívom celej výstavy; pokojne by zniesla aj väčší priestor s viac než len jednou lavičkou, kde by si návštevníci mohli na chvíľu posedieť a len tak sa kochať vystavenými exponátmi. Vo vestibule pred galériou je síce kaviareň, ale keďže vstupenka oprávňuje iba na jeden vstup, nie je možné si tam z výstavy odbehnúť, občerstviť sa a oddýchnuť si, a potom sa znovu vrátiť a pokračovať v prehliadke tam, kde sme prestali.

* Článok pokračuje na ďalšej strane

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: