Marek Boško: Nerobil som si ilúzie o tom, že som napísal bestseller

portret vinlit casopisNa vašu prvotinu Vtáčkar sú veľmi dobré ohlasy.
O takomto debute sníva azda každý autor. Môžete nám o sebe niečo prezradiť?

Ku knihám, ale zatiaľ len k ich čítaniu, som sa po viac ako dvadsaťročnej pauze dostal krátko nato, ako sa v kinách objavil Da Vinciho kód. Bol okolo toho vtedy slušný rozruch, ale keďže ja sám som film prepásol, musel som siahnuť po jeho knižnej predlohe. A ohromila ma. Ani nie tak provokatívnym obsahom, ako pre mňa do tej doby nepoznanou formou. Hneď potom som prečítal všetky dovtedy vydané Brownove diela a začal som doháňať deficit, ktorý sa mi nahromadil, odkedy som ako chlapec odložil poslednú knihu Karla Maya. S výnimkou ženských románov som čítal, čo mi prišlo pod ruku, najradšej však trilery, dobrodružné a historické romány.

Dalo by sa teda povedať, že asi ako väčšinu autorov, aj mňa k písaniu priviedli knihy. Na rozdiel od mnohých ďalších ma však motivovali tie, ktoré som hodnotil ako podpriemerné. Príbehy s primitívnou, sto strán vopred predvídateľnou zápletkou, s nemastnými-neslanými postavami, bez štipky humoru či pridanej hodnoty v podobe zaujímavých alebo inak ťažko dostupných informácií. S každou takou knihou vo mne narastalo presvedčenie, že to predsa musím zvládnuť lepšie. A nechcel som to príliš odkladať, nakoniec mám štyridsať rokov, rád by som sa niekedy v budúcnosti obzrel a povedal si, že som možno dokázal niečo, čo sa nepodarí každému.

Ako vznikal námet na vašu prvú knihu? Anotácia znie veľmi lákavo, navyše upútavka „Pre všetkých milovníkov dobrodružných románov, Indiana Jonesa či skvelej edície STOPY“ prezrádza, že do slovenskej literatúry pribudol zaujímavý autor.

V čase, keď som sa už pohrával s myšlienkou napísať román, ale stále mi chýbal vhodný námet, natrafil som na veľmi zaujímavý filmový dokument. Ak Zdroj + foto: Marek Boško Rozhovory 16 nechcem rovno prípadnému čitateľovi prezradiť celú pointu knihy, poviem len toľko, že sa v ňom jeho tvorcovia pokúsili zrekonštruovať udalosti, ktoré v polovici minulého desaťročia otriasli brazílskou ekonomikou a ktoré boli dodnes objasnené len sčasti. Keď som si uvedomil, že to ako námet ideálne zapadá do žánru, ku ktorému som mal ako čitateľ najbližšie, teda k dobrodružnému románu, bol som na najlepšej ceste s ním začať.

Pokračovanie v časopise na strane 15…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *