Šéf môjho šéfa – Michaela Zamari

Šéf môjho šéfa – Michaela Zamari, Meridiano-press 2017

Debutový román nádejnej slovenskej spisovateľky Michaely Zamari vo mne na prvý pohľad vyvolal neobyčajné očakávania. Mala som pocit, že sa konečne dostávam k románu, kde koniec nebude typicky „gýčovito presladený“ a postavy nebudú typicky „gýčovito dobré“. Teraz, po prečítaní románu Šéf môjho šéfa, musím povedať, že intuícia ma zase raz nesklamala.

Román sa číta ľahko a rýchlo, napriek tomu, že zachytáva približne len dvojtýždňové obdobie zo života hlavných hrdinov. Zo začiatku som čakala trochu viac. Trochu viac akcie, dramatickosti a dejovosti. Dej románu sa vyvíja pokojným tempom – zoznamujeme sa s Nelou a Tomasom, sledujeme začiatok ich vzťahu, prežívame iskrenie medzi nimi. Odhaľujeme minulosť hlavnej hrdinky, ktorá však nie je taká šokujúca a ani zlomová pre ďalšie pokračovanie. Na približne dvesto stranách chýba výraznejšie dejové zakolísanie, autorka ničím nenaznačuje, že by román mal mať nejaké výraznejšie vyvrcholenie a že by mal čitateľa prekvapiť nečakaným koncom. Aj ja sama som čakala len dve možnosti – buď hlavní hrdinovia budú spolu, alebo nie. Zamari ma však prekvapila. Z ničoho nič nastal úplný dejový obrat, ktorý absolútne zahnal dojmy z predošlých pasáží. Dielo dostalo nečakaný náboj a ja som si zrazu priala, aby mal román ďalších sto strán, v ktorých autorka možno ešte trochu „temnejším“ spôsobom vyrozpráva pokračovanie. A hoci ako rýchlo vyvrcholenie románu prišlo, tak rýchlo aj odišlo – nesmierne oceňujem spôsob zakončenia, aké Zamari zvolila. Milujem otvorené konce, nezodpovedané otázky a očakávanie, ktoré po dočítaní takéhoto príbehu u mňa nastane.

K dejovému zvratu, resp. vyvrcholeniu, ktoré sa v románe týka odhalenia pravej Tomasovej tváre a ktoré na mňa takým silným spôsobom zapôsobilo, prispelo aj to, akou formou bol román napísaný. Prológ je z pohľadu Tomasa, ktorý Nelu stretáva dva roky pred ich zoznámením. Tomas sa do Nely na prvý pohľad zamiluje a spaľuje ho nevýslovná túžba byť s ňou. Práve tu musím priznať, že ma autorka zmiatla. Akoby ten Tomas z prológu bol úplne iným Tomasom z konca románu.

Autorka ma prinútila klásť si otázky, rozmýšľať a dotvoriť si vlastný koniec. Využil Nelu teda Tomas len na finančné podvody, bol do nej skutočne zaľúbený, alebo ju túžil len „dostať“?

Zistiť, aký naozaj Tomas bol, nám neuľahčuje ani to, že zvyšná časť románu bola napísaná z pohľadu Nely. Nela berie Tomasa len „zvonku“, nemôže zistiť jeho pravé city ani pohnútky jeho konania. O toto všetko sú „ochudobnení“ aj čitatelia a Tomas pre nich do konca zostáva zahalený rúškom tajomstva. A práve toto je veľkým pozitívum – čitatelia si bez predošlých náznakov môžu vychutnať nečakaný koniec.

Čo Zamari stratila na dejových zvratoch v románe, ktorých nebolo v románe veľa, to dobehla na vyšperkovaných dialógoch hlavých postáv. Iskrenie, ku ktorému dochádzalo medzi Nelou a Tomasom doslova vychádzalo zo strán knihy a jednotlivé prehovory postáv ma často prinútili usmiať sa.

Román Michaely Zamari Šéf môjho šéfa mi po dočítaní trochu pripomenul úspešný román 50 shades of grey. Romány sa totiž podobajú silným erotickým nábojom hlavných hrdinov, ktorý sa tiahne celým dejom, posúva ho dopredu a je jeho nosnou časťou.

Čo odporúčam autorke? Aby napísala pokračovanie. Aby nám poodhalila už dnes známe postavy Nely a Tomasa a pripravila nám ešte napínavejšie momenty. Po debutovom románe môžem celkom istotne povedať, že Michaela Zamari na to skutočne má.


Autor: Jana Nemčeková

Zdroj obrázkov: vydavateľstvo

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: