Šéfom môjmu šéfovi – Michaela Zamari

Šéfom môjmu šéfovi - Michaela Zamari

Šéfom môjmu šéfovi – Michaela Zamari, Michaela Zamari 2018

Zamari je ako autorka lepšia a lepšia. Jej nová kniha okamžite zaujala čitateľov. Pol roka po recenzovaní debutovej knihy Michaely Zamari Šéf môjho šéfa sa mi do rúk dostalo aj pokračovanie tohto zaujímavého príbehu Šéfom môjmu šéfovi. Na pokračovanie napínavého príbehu Nely a Tomasa som sa naozaj veľmi tešila, pretože som prvú časť podrobila jemnej kritike za trochu natiahnutý, málo gradujúci dej.

Po doručení knihy ma okamžite fascinovala obálka, ktorej sa naozaj nedá nič vytknúť. Názov ma však trochu zmiatol. Musela som si ho prečítať viackrát, aby som ho pochopila správne. Rozumiem, že autorka chcela zachovať podobnosť s prvým dielom, resp. to, aby bolo jasné, že kniha je pokračovaním, ale podľa môjho názoru mohla zvoliť niečo jednoduchšie, pretože čitatelia si pokračovanie tejto knihy zrejme zapamätajú aj tak skôr ako Šéf môjho šéfa 2.

Čo sa týka samotnej knihy, je jasne vidieť, ako pri nej Zamari ako autorka dozrela. Nesústreďuje sa na prázdne opisy, ale pútavo vťahuje čitateľa do deja, zavádza ich, zaskakuje ich novými a novými informáciami a tiež vytvára zaujímavé situácie. Ak sa aj vynárajú otázky, Zamari nám na ne dáva v pravý čas odpovede. Veľmi vyzdvihujem, že dej zbytočne nepredlžuje. Osobne som čakala dlhý opis napríklad v prípade svadby Nely a Tomasa, no autorka sa na to prekvapivo „vykašľala“, za čo ju musím pochváliť, pretože sa namiesto toho venovala radšej niečomu inému a nie typickému happyendu, nad ktorým by čitateľky vzdychali a achkali. Možno som počas celého čítania v kútiku duše dúfala dokonca v to, že by Zamari hlavné postavy nakoniec „dokopy“ nedala, čím by svojich fanúšikov zaskočila úplne. Na druhej strane však v knihách hľadáme niečo, po čom všetci túžime. Prečo by teda autorka mala čitateľom odoberať dobrý pocit z veľkej a naplnenej, priam rozprávkovej lásky?

Taktiež sa mi páči, že miesto príbehu sa mení, že autorka využila svoje vlastné zážitky z cestovania a preniesla čitateľov vďaka svojej knihe zase o kúsok ďalej. Atmosféru cudzích destinácií dokázala zachytiť presne a podať ju hodnoverným spôsobom.

Oceňujem tiež, ako sa Zamari hrá s charakteristikou postáv. Postavy nepôsobia plocho, majú svoju dušu, odhaľujeme ich motiváciu, ich pohnútky. Nie sú biele ani čierne, sú také, akými sú obyčajní ľudia – so svojimi dobrými aj zlými stránkami. Odhaľujeme čriepky z ich minulosti a postupne si ich spájame do celku. Bavilo ma prepojenie s minulosťou, ktoré ovplyvnilo budúcnosť Nely aj Tomasa.

Páči sa mi aj to, že Zamari sa s tým „nebabrala“ a do románu vniesla erotický náboj a pikantné pasáže, ktoré fanúšičkám románov Táni Keleovej-Vasilkovej môžu jemne zdvihnúť tlak. Ale tak to má byť. Každá generácia autoriek má svoje príbehy posúvať ďalej a ďalej.

Okrem toho oceňujem aj jazyk, ktorý Zamari používa. Je vtipná a mierne ironická. Nad hláškami, ktoré v knihe používa, som sa niekoľkokrát od srdca zasmiala. Žiaden zbytočný pátos, žiadna zbytočná dramatizácia.

Čo na záver? Zamari urobila obrovský pokrok. Vybičovala sa k lepšiemu výkonu, viac sa do písania „oprela“, nič neodflákla. Teraz, po prečítaní Šéfom môjmu šéfovi, by som bola k jednotke možno ešte viac kritickejšia, pretože už viem, čo Zamari dokáže. Viem, že ak autorka vydá ďalšiu knihu, bude zase lepšia. A opäť ma dokáže niečím novým prekvapiť. Takéto autorky potrebujeme ako soľ. Pretože posúvajú našu slovenskú literatúru ďalej a prekračujú pomyselné stanovené hranice.


Autorka: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: