Seminárka jednej mojej spolužiačky / TVORÍME

* Pokračovanie článku z predchádzajúcej strany

Niekoľko dievčat, ktoré sedeli v mojom rade, zapišťalo. Zdá sa mi, že niekto vpredu aj odpadol. Doktorka sa zrútila na zem.

„Teraz je to všetko jedno. Prečo? Pretože som slobodná a takto som sa rozhodla,“ odôvodnila.

Nechcela som sa pozerať, ako vyzeral ten chalan. Už aj pri samotnom akte som zavrela oči, aby som to nevidela, a už som sa tam pohľadom ani nevracala. Rozhodla som sa i naďalej sledovať ju.

„To je sloboda,“ dodala.

V tom okamžiku sa rozleteli dvere a dovnútra naklusalo niekoľko ozbrojených policajtov – priniesli so sebou do miestnosti taký rozruch, že to úplne narušilo predošlú, takmer až pokojnú a ustálenú atmosféru, v ktorej nás všetkých držala.

Hádam, že sa niekomu predsa len podarilo nejakým spôsobom sa skontaktovať s vonkajším svetom; policajti ju okamžite obkľúčili s namierenými zbraňami, no ona stále vyzerala, že sa nič nedeje. Akoby aj vtedy, v tom momente, mala všetko pod kontrolou.

Dokonca sa ani nepokúšala zahodiť zbraň, keď jej to krikom prikazovali. Na tvárach niekoľkých z nich som si všimla rovnaký výraz, aký mali moji spolužiaci – znepokojil ich jej pokoj.

Keďže stála v uličke medzi lavicami, policajti stáli v polkruhu pred ňou.

Potom sa to stalo.

Nie som si istá, koľko rán to bolo, no znelo to ako jedna.

Všetci policajti popadali na zem, niektorí z nich mŕtvi, iní zvíjajúci sa v smrteľných kŕčoch.

„A toto je moc,“ oznámila nám a pozrela sa na zamaskovaných ľudí stojacich pred ňou, ktorí sa postarali o policajtov.

Až keď som uvidela tie masky som si uvedomila, o koho vlastne ide.

Momentálne najznámejšia zločinecká organizácia, ktorá preslávila Slovensko v Európe i v celom svete. Zamaskovaná partia ľudí, ktorá naháňala hrôzu celej krajine už niekoľko mesiacov. Nikto nepoznal ich identitu ani pravý zámer.

Preslávili sa tým, že sa im podarilo nabúrať do živého vysielania – bolo to v marci tohto roka – a pred zrakmi niekoľkých miliónov ľudí popravili štyroch popredných predstaviteľov extrémistických hnutí v krajine. Ich odkaz znel: „Toto je extrémizmus z druhej strany. Ako vidíte, ten náš je zďaleka účinnejší. Nik sa pred nami neskryje.“

Podarilo sa im to, o čo sa pokúšali – v ľuďoch vyvolali paniku, strach i neistotu z toho, o čo im vôbec ide. V médiách prebiehali neustále diskusie a úvahy o tom, odkiaľ táto skupina je, ako to, že sa ju nedarí vypátrať, a čo je vlastne jej cieľom. Politici obviňovali jeden druhého, na internete bola diskusia ešte agresívnejšia – no nijaké odpovede neprichádzali.

Myslela som si, že možno teraz sa niečo dozvieme. Teraz bola predsa odhalená identita jednej z nich – no potom som si uvedomila, že je to všetko len hra.

Vzadu v rohoch triedy sa nachádzali dve zapnuté kamery, ktoré si predtým nikto nevšimol.

Celé to bola len akási šou a zároveň ukážka ich skutočnej sily. Ona dopredu vedela, o čom dnešná prednáška bude. Dopredu vedela, ako s tým zapôsobia na celý svet, keď sa im niečo také podarí a ľudia zistia, že to nebolo nahrané, ale skutočné.

Bol to jednoznačný odkaz, že môžu byť kdekoľvek a kýmkoľvek a nikto si ich nevšimne. Chceli tak zvýšiť neistotu obyvateľstva a určite sa im to aj podarilo.

Ukázali dôvod, prečo sú takí nebezpeční a zároveň nepolapiteľní – mali slobodu i moc.


Autor: Sofia Prétorová
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: