Silvia Antalíková: „Pracujem ako vychovávateľka, takže námetov z praxe mám až-až.“

Silvia Antalíková

Po niekoľkoročnej pauze ti vyšla nová kniha Náš milý synáčik. Mýlim sa, ak poviem, že sa od tvojej predošlej tvorby trochu líši?
Áno, líši sa nielen obálkou, ale i obsahom. Chcela som sa vyhnúť témam, o ktorých som už písala, a napísať knihu, pri ktorej sa budú čitatelia smiať a baviť.

Kde sa vzal námet na túto knižku? Inšpiroval ťa niekto z tvojho okolia?
Námety sa ku mne vždy dostanú dajakou náhodou, aby mi nedali spávať dovtedy, kým ich nepoložím na papier. Príbeh mi rozprávala kamarátka kaderníčka, ktorá mala nepodareného syna, na ktorého výchovu bola sama. Vždy niečo vyviedol, nosili ho domov policajti, otec oňho nemal ani najmenší záujem. Jedného dňa už nevládala ďalej, naložila syna do auta a odviedla ho k otcovi. Napadlo mi, že je to úžasný námet na knihu, ktorú napíšem, až bude ten správny čas.

Okrem prvotného námetu si teda čerpala zo skúseností svojej kamarátky alebo je všetko v príbehu len fikcia?
Námet je podľa skutočnosti a ostatné je mix z prežitého, počutého a trošku mojej fantázie.

Ako dlho ti trvalo napísanie novej knižky? Písala si počas tých rokov aj iné diela, ktoré neuzreli svetlo sveta?
Kniha sa písala veľmi rýchlo. Často som sa budila s nápadmi, to sa mi vždy stáva pri písaní kníh, a v realite som zažívala tiež zaujímavé zážitky a príbehy, ktoré do knihy úplne presne zapadli. Mám rozpísaných viacej rukopisov, ale cítila som, že tento musí dostať prednosť.

Téma osamotenej matky a (ne)podareného syna je určite aktuálna, keďže mnohé ženy vychovávajú svoje deti samy. Prečo si mala potrebu písať práve o tejto téme?
Som mama a pracujem ako vychovávateľka, predtým s malými deťmi, aj s telesne postihnutými deťmi, momentálne som na stredoškolskom internáte, takže námetov z praxe mám až-až. Často prechádzame zložitými obdobiami, ale aj tie sa dajú prejsť s nadhľadom, humorom a po určitom čase nám ani neprídu také zlé, akými sa vtedy, keď sme ich prežívali, zdali. Skôr naopak, čerpáme z nich poučenie, pokoru a silu.

Napriek neľahkej životnej situácii hlavnej hrdinky je knižka písaná vtipným a ľahkým štýlom. Bol to tvoj zámer, podať to skôr humorne ako dramaticky?
Chcela som dať do knihy humor, iróniu a nadhľad. Mali by sme sa viac – napriek všetkému, čo prežívame, vidíme, počujeme – zabávať a život brať z tej pozitívnej stránky. Možno žijeme naozaj len raz, už sa sem nikdy nevrátime, tak si to tu užime ako na dovolenke. Radujme sa, aj tak raz umrieme (smiech).

Ako by si knihu Náš milý synáčik charakterizovala? Komu by si ju odporučila?
Možno čitateľom poslúži ako účinná a spoľahlivá antikoncepcia (smiech). Je to, dúfam, úsmevný pohľad na to, ako nám naše milé úžasné deti spestrujú a zdokonaľujú životy. Veď čím by sme bez nich boli, čo by sme bez nich robili? Je to malý stručný návod na to, ako prežiť s dieťaťom pubertu. Vhodná je nielen pre terajších a budúcich rodičov, ale aj pre všetkých milovníkov nečakaných situácií.

Máš už námet na ďalší román?
Dopísala som satirický román o manželskom trojuholníku. O tom, že aj nevera môže byť vtipná, dva pohľady na ňu, bude mať nečakane zamotaný dej aj rozuzlenie.

Prezraď našim čitateľom, čomu sa okrem písania venuješ?
Som tvorivý človek, mám rada, keď sa energie okolo mňa tvorivo a aktívne pohybujú. Stále niečo prerábam, prenášam, pretváram, sadím, polievam. Rada čítam, rada píšem, rada žijem, mám skvelú rodinu, deti, úžasných priateľov, zábavnú prácu. A občas len tak rada sedím a som, aj to je príjemné a pre život dôležité.

Vraciaš sa niekedy v mysli k svojim ostatným knihám? Napísala by si aj ich dnes tak, ako sú napísané?
Nevraciam. Hľadám nové témy a zápletky. Určite by som knihy napísala inak, neustále nás ovplyvňuje kopec prežitých vecí okolo nás.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Silvia Antalíková
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: