Simona Kutišová: V živote nás postretne všeličo a netreba sa tomu v knihách vyhýbať

Simona, viem o tebe, že si vyštudovala psychológiu, zaujímaš sa o možnosti psychosociálnej pomoci pri onkologických ochoreniach a venuješ sa aj dobrovoľníctvu. Pri týchto všetkých aktivitách ti však vyšla už druhá kniha. Kde berieš čas a energiu venovať sa aj písaniu a aké boli tvoje literárne začiatky?
Všetko sú to veci, ktoré ma bavia a keď človek robí to, čo miluje, čas aj energia sa nájdu vždy. Ak potrebujem od písania oddych, venujem sa iným záľubám a po oddychu a zážitkoch príde nová vlna inšpirácie. A čo sa týka literárnych začiatkov… Začínala som s FanFiction fantasy a odložených mám aj zopár historických romancí. Pri nich som sa „učila“ písať, cibrila som si štýl… a postupne som od FF prešla k vlastným postavám, zameriavajúc sa na rôzne témy, až som napokon zostala pri písaní pre mladých, keďže tento svet mi je zatiaľ najbližší.

Vyššie spomínaná, nedávno vydaná kniha Šepot dúhy nie je však len klasickým príbehom o láske mladých ľudí, hlavní hrdinovia sa totiž stretávajú s vážnym onkologickým ochorením a závažnejším postihnutím. Ovplyvnili ťa pri písaní príbehu skutoční ľudia, s ktorými si sa pri práci alebo v súkromnom živote stretla?
S onkologickým ochorením som mala viacero skúseností už počas školských čias, takže sa mi kniha o to ľahšie a zároveň aj o to ťažšie písala. A čo sa týka Petrovho postihnutia – inšpiroval ma obrázok, ktorý som zazrela na internete. Keď som ho uvidela, presne som vedela, že „toto“ je to, čo mi tam chýba. Vtedy som ešte netušila, že začínam písať históriu jednej z mojich najbližších a najobľúbenejších postáv.

Kniha je určená pre tínedžerky. Nebojíš sa však, že ich ťažšia téma choroby a postihnutia od čítania odradí?
Nemyslím si, že by ich táto téma mala odrádzať. Iste, sú čitatelia, ktorí knihy pri zmienke choroby v deji obchádzajú. Ale ja som toho názoru, že choroba i hendikep sú v mojej knihe nadávkované primerane. Mojím cieľom bolo poukázať na to, aká dôležitá je rodina a vzájomná podpora v akomkoľvek okamihu, nielen počas ochorenia alebo po tragickej nehode. A že je dobré vnímať aj iných, nie len seba a svoje potreby bez ohľadu na iných. A najmä, do knihy som vložila veľmi veľa lásky, ktorú tam, dúfam, čitatelia budú cítiť. No a cez Petrov hendikep môžu čitateľky zažiť, že vždy máme možnosti. Možnosti vybrať si, aký postoj si zvolíme k určitým situáciám, ktoré sa nám v živote udejú. A v živote nás postretne všeličo a netreba sa tomu v knihách vyhýbať. Samozrejme, knihu sprevádza aj romantická zápletka, príťažliví potetovaní bratia, vtipné zážitky z vysokej školy, ktorú postavy navštevujú… Takže tam toho čitateľky nájdu veľa.

Keď porovnáš knihu s tvojím prvým románom Adonis v tričku, ktorá z nich sa ti podľa teba viac podarila, ktorú máš radšej a prečo?
Je mi ťažké porovnávať Adonisa v tričku a Šepot dúhy, keďže každá z nich je celkom iná, písaná v inom životnom období, s iným cieľom a spájajú sa mi s nimi odlišné emócie. Adonis v tričku je o niečo jednoduchší, skôr zábavnejší príbeh plný humorných situácií a trapasov. Táninou najväčšou túžbou je spoznať sa s Adonisom a tvoriť s ním pár. V Šepote dúhy sa už rozvíjajú viaceré dejové línie, hlbšie sa zameriavam na pocity a emócie v určitých životných situáciách, dotýkam sa aj vážnejších tém a postavy sú mi bližšie ako ktorékoľvek iné. Kniha je plná vecí i postáv, ktoré mám z rozličných dôvodov rada a ktoré pre mňa znamenajú veľa. Počas písania som mala pocit, že postavy žijú vedľa mňa, reálne ich denne stretávam, prežívam s nimi ich radosti aj strasti a po dokončení knihy mi priam hmatateľne chýbali.

A čo ďalej? Nosíš už teraz v hlave nejaký ďalší pekný príbeh?
Príbehov mám v hlave i v zásuvke dosť, záleží len na tom, kedy sa dostanem k tomu, aby som hrubé verzie vypílila a zakomponovala do nich všetky poznámky, ktoré si priebežne zapisujem. No a potom chvíľu potrvá, kým budem s nimi úplne spokojná natoľko, aby mohli smerovať do vydavateľstva a medzi čitateľov. Dúfam však, že aspoň jedna kniha ešte svetlo sveta uzrie. Možno opäť o tri roky.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Simona Kutišová
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: