Slon mizne – Haruki Murakami

Slon mizne – Haruki Murakami, Slovart 2017

Meno Haruki Murakami azda nie je potrebné slovenskému čitateľovi predstavovať, mnohé romány u nás vyšli vo vydavateľstve Slovart, nadšenci českých prekladov môžu siahnuť po vydaniach z Odeonu. Koncom roka 2017 pripravil Slovart prekvapenie v podobe dlhoočakávanej zbierky poviedok Slon mizne. Texty boli pôvodne publikované v americkom časopise The New Yorker v rokoch 1980 až 1991. Tematicky sú rôznorodé, čo vyplýva aj z rozsahu zbierky (17 textov), avšak už na prvý pohľad si zachovávajú typický znak Murakamiho tvorby – absurdnosť. Niektoré texty sa neskôr stali základom pre romány, napríklad poviedka Vtáčik na kľúčik a utorkové ženy; prípadne poviedka TV People, na ktorú nadviazal v románe 1Q84. Poviedky Spánok a Druhý útok na pekáreň (Odeon 2013 a 2016) si mohli čitatelia vychutnať aj samostatne, doplnené o vynikajúce grafiky nemeckej výtvarníčky Kat Menschik.
V zbierke Slon mizne nájdeme poviedky realistické, snové, ale aj tie pre Murakamiho najtypickejšie, bizarné. Pre čitateľa, ktorý sa doposiaľ s takouto tvorbou nestretol, sa môžu zdať príliš obyčajné, bez pointy. Ide však o charakteristický znak autorovej tvorby; Slon mizne reprezentuje krátke úseky zo života obyčajných ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi vyrovnávajú s osamelosťou. Na konci týchto príbehov nenájdeme žiadne hrdinské skutky a v mnohých prípadoch naozaj ani žiadne rozuzlenie. Postavy v Murakamiho textoch sú také obyčajné, až si kladiete otázku, či stálo za to napísať o nich príbeh. Obyčajnosť a nevýraznosť postáv však autor kompenzuje buď fantastickými, alebo mimoriadne nevšednými prvkami.

Poviedky O stretnutí so stopercentným dievčaťom v jedno slnečné aprílové ráno a Spánok by sme mohli zaradiť do kategórie „sen vs. realita“. V prvom texte sa hlavná postava – muž – zamýšľa nad tým, ako by vyzeral jeho život, keby v minulosti nadviazal kontakt s konkrétnou ženou. Čas nie je možné vrátiť späť, napriek tomu si muž neustále predstavuje „čo by bolo, keby“, doslova sníva s otvorenými očami. V Spánku zase žena trpí nespavosťou a nutkaním dookola čítať Annu Kareninu. Pri opakovanom čítaní príbehu už ani sám čitateľ nevie, či hlavná postava spí alebo bdie.

Originalitu Murakamiho textov výborne vystihuje poviedka Kengurie komuniké. Muž pracujúci na oddelení reklamácií v obchodnom centre sa rozhodne odpovedať na sťažnosť zákazníčky vo forme audionahrávky, ktorá vyznieva ako osobná, priam intímna spoveď. Podobne je to aj v poviedke Slon mizne. V nemenovanom meste sa rozhodne o zrušení ZOO. Všetkým ostane na krku jeden slon, nie však na dlho, jedného dňa totiž len tak zmizne spolu s ošetrovateľom. Toto je pravá esencia Murakamiho tvorby. Čítate bežný, ničím výnimočný, každodenný príbeh a v istom okamihu vás prekvapí tá najnečakanejšia udalosť.

Surealita je síce autorovým poznávacím znamením, ale nie je jediným. Je to niečo, čo je ľahko rozpoznateľné aj pre menej vnímavého čitateľa. Na druhej strane Murakami nie je povrchný. Ako japonský spisovateľ prirodzene v mnohých textoch reflektuje japonskú kultúru, nehovoriac o problémoch tamojšej (ale aj západnej) spoločnosti. Toto nemusí byť pre čitateľa na prvý pohľad zrejmé, avšak v textoch je to rovnako prítomné ako spomínaná absurdnosť. Dobrým príkladom je poviedka Family affair o dvoch dospelých súrodencoch žijúcich v jednej domácnosti. Zatiaľ čo žena sa snaží žiť aktívne, muž nie je schopný osamostatniť sa, nájsť plnohodnotný vzťah. Podobne poviedka Slow boat do Číny o spomienkach muža – Japonca – na rôzne stretnutia s Číňanmi. Stret japonskej a čínskej kultúry nám môže pripadať nezaujímavý, avšak v kontexte východnej spoločnosti je podstatný.

Z rozprávačského hľadiska nie je autorovi čo vytknúť, aj napriek mnohým netypickým prvkom sú príbehy lineárne a plynú príjemným tempom. Zaujímavé je, že postavy v poviedkach nemajú mená (až na dve výnimky). Stretávate tak len anonymných mužov a ženy, čím Murakami ešte viac zdôraznil obyčajnosť, každodennosť. Pozorný čitateľ určite odhalí aj hravé intertextové odkazy. V poviedke Vtáčik na kľúčik a utorkové ženy muž hľadá strateného kocúra, ktorý sa volá Noburu Watanabe. Vo Family affair si ženská postava nájde partnera, ktorý sa volá úplne rovnako. V poslednej poviedke Slon mizne sa Noburu Watanabe objaví opäť, a to ako ošetrovateľ v zoologickej záhrade. Murakamiho poviedková zbierka teda nie je len kronikou každodenných životov, ale aj hrou medzi spisovateľom a čitateľom.


Autor: Katarína Kamhalová
Zdroj obrázkov: Ema Šašalová

Vydavateľstvo Slovart: www.slovart.sk

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: