Slovenské povesti z hradov a zámkov – Viola Jakubičková

Slovenské povesti z hradov a zámkov – Viola Jakubičková, Fragment 2015

Viola Jakubičková sa už predstavila detským čitateľom svojou knižkou rozprávok od Pavla Dobšinského (Najkrajšie rozprávky Pavla Dobšinského, Fragment 2013). Vo svojej ďalšej knižke Slovenské povesti z hradov a zámkov prerozprávala najmladším čitateľom výber povestí zo slovenských hradov a zámkov. Kniha je ilustrovaná farebnými obrázkami Drahomíra Trsťana.

V úvode knihy sa nachádza farebná mapa Slovenska so zobrazením polôh jednotlivých historických stavieb. Každej povesti sú vyčlenené dve strany. V záhlaví je farebne zvýraznená stručná informácia o hrade. Detský čitateľ sa z nej dozvie, kde sa geograficky nachádza, o aký typ hradu ide, čomu slúžil, kedy a kto ho postavil. Vedľa textu je vždy umiestený aj obrázok, ktorý umožňuje detskému čitateľovi zapamätať si základné kontúry a tvar jednotlivých hradov a zámkov, aj keď sú to už vo väčšine prípadov iba ruiny alebo stavba už neexistuje (napríklad Nové Zámky). Ku každej povesti je priložená aj farebná ilustrácia, ktorá zobrazuje niektorú zaujímavú časť príbehu. Tieto dynamické obrázky umožňujú detskému čitateľovi ľahšie sa ponoriť do deja a prebudiť svoju predstavivosť a fantáziu.

Aby si autorka udržala pozornosť detí, všetky prerozprávané povesti sú skrátené a majú nenásilným spôsobom zhutnený dej. V texte používa iba jednoduché slová, väčšinou popis situácií, ale vždy, keď sa to dá, aj priamu či nepriamu reč. Spôsob, akým dokázala podať povesti v skrátenej forme a pritom im neubrať na kráse a udržať základnú dynamiku deja je chvályhodný.

Povesti sa viažu na 24 slovenských hradov a zámkov slúžiacich v minulosti rôznym účelom, napríklad ako vojenské pevnosti, pozorovacie hrady, vodné hrady a podobne. Hrdinami povestí sú hradní páni, majitelia hradov, vojenskí velitelia pevností, šľachtici, verní sluhovia, no i zbojníci, baníci a prostí poddaní. Na rozdiel od rozprávok, v povestiach nie je až toľko zázračných bytostí a čo je veľmi dôležité, pravda v nich vždy nevíťazí nad zlom.

Povesti majú zakaždým reálny základ, ktorým môže byť namiesto deja udalosť alebo skutočná historická postava. V tomto zmysle je výber v knihe zameraný hlavne na miestne povesti (hrady, zámky, rieky, skaly, atď.) a historické povesti opisujúce významné udalosti a hrdinov národných dejín, napr. Matúš Čák, Svätopluk, Jánošík a ďalší. Do výberu nie sú zaradené žiadne heraldické povesti, ktoré hovoria o pôvode erbov.

V skutočnosti sa o týchto historických stavbách traduje viacero povestí, v knihe je však iba jedna, maximálne sú v spojitosti s niektorými hradmi spomenuté dve povesti. Napríklad v tej o Čachtickom hrade sa hovorí o tom, ako sa grófka Báthory kúpavala v krvi, ale zároveň je spomenuté i to, že zbojníci najatí grófkou mnohokrát ozbíjali návštevníkov hradu a potom sa s grófkou delili o svoju korisť. Podobne sa v povesti o Nitrianskom hrade nehovorí iba o Svätoplukovi a jeho synoch, no aj o silnom kováčovi Corgoňovi, ktorý je symbolom mesta Nitra.

Na Bratislavský hrad sme si už zvykli väčšinou hľadieť iba ako na funkčné spoločensko-historické centrum Bratislavy, ktoré je úzko späté s politickými medzníkmi novodobého vývoja Slovenska (určitý čas aj sídlo hlavy štátu). Preto sme často prekvapení faktom, že aj ten, podobne ako ostatné hrady, je opradený povesťami.

Povesť o hrade Trenčín a o jeho studni „lásky“ patrí medzi najznámejšie, ale v znení pani Jakubičkovej vopred vyvracia u detského čitateľa mylnú predstavu, že Omar kopal studňu sám. Ako zdôrazňuje autorka, v skutočnosti ju kopali členovia jeho družiny (približne 300 ľudí) a väčšina z nich počas niekoľkoročného kopania zahynula alebo zomrela vysilením.

Hoci je kniha určená deťom, autorka sa nevyhýba popisu rôznych foriem krutostí hradných pánov, ktoré nevyhnutne patria k povestiam, ale snaží sa ich podávať nenásilnou formou (napríklad v povesti o Smolenickom zámku). Mnohé poukazujú v rôznych formách aj na nekonečný boj dobra so zlom. V povesti o hrade Beckov je popísaná zvláštna zmes štedrosti a krutosti hradného pána, v ďalšej o Topoľčianskom hrade sa hovorí o boji vernosti s podlosťou. V povesti o Súľovskom hrade je hlavnou témou zápas krutosti s vierou a láskou a v prípade Bojnického zámku je potrestaná skúposť a krutosť nenásytného hradného pána.

Kniha Violy Jakubičkovej má silný potenciál zaujať najmladších čitateľov. Tajuplnosť jednotlivých príbehov, ich historické pozadie a večný boj dobra so zlom spolu s nádhernými ilustráciami nesporne prispievajú k tvorbe národného povedomia detských čitateľov. Kniha je dôležitá najmä v dnešných časoch, keď sú originálne ľudové zvyky, rozprávky a národné povesti nemilosrdne vytláčané procesom všeobecnej globalizácie a postupne sa strácajú v prepadlisku dejín.


Autor: Juraj Ďúran
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: