Smäd po živote (Lust for Life) – Irving Stone

Smäd po živote (Lust for Life) – Irving Stone

Smäd po živote (Lust for Life) – Irving Stone, Arrow Books 2001

Americký autor desiatok biografických románov Irving Stone sa pýši dielom o výtvarnom velikánovi, ktorému prináleží meno Vincent Van Gogh. Pravdou je, že autor sa venoval aj iným osobnostiam, ktorých životy spracoval a patrí sem napríklad aj Michelangelo, ktorého príbeh si môžeme vychutnať v diele The Agony and The Ecstasy (Agónia a extáza). Avšak nás bude zaujímať dielo Lust for Life (Smäd po živote), ktoré je venované práve životu tvorcu Hviezdnej noci.

Dielo ma milo prekvapilo najmä tým, že nejde o typickú biografiu, ktorá je založená na odrážkach plných faktov. Samozrejme, všetko, čo v tomto diele nájdeme, je pravda. Iné je azda len to, akým spôsobom pojal autor spracovanie Vincentovho príbehu a akú, podľa môjho názoru brilantnú, umeleckú hodnotu tomu celému dodal. Obsah bol vykonštruovaný na základe korešpondencie medzi Vincentom a jeho mladším bratom Theom. Stone na základe týchto autentických dokumentov zostrojil príbeh, ktorý je nielen ukážkou života Vincenta, no takisto všetkých ľudí, ktorí mu rokmi putovania vstupovali do života, nejakým spôsobom ho poznačili a v neposlednom rade treba taktiež spomenúť fakt, že kniha vypovedá i o umení samotnom.

Príbeh je kompozične členený do ôsmich častí, pričom sa každá odohráva na inom mieste. Vincent sa usádza v belgickom Borinage, ktoré je sídlom ľudí pracujúcich v uhoľných baniach. Prevláda tu chudoba a miestni často umierajú vo veľmi mladom veku kvôli ťažkej práci, ktorú vykonávajú už od útleho detstva. Borinage je takisto rodiskom Vincentovho potenciálneho záujmu o maliarske umenie, hoci sem pôvodne vstúpil ako kazateľ.

V Borinage si môžeme vytvoriť prvú mienku o tom, kto to Vincent Van Gogh vlastne bol. Na základe jeho konania sa nám zobrazuje jeho charakter nielen ako umelca, no taktiež ako človeka.

Z Borinage jeho kroky putujú do rodičovského domu v Ettene, kde sa dozvedáme o jeho prvotnom zápale pre umenie a takisto protikladnej reakcii rodiny, ktorá je toho názoru, že je to všetko len stratou času. Nakoniec sa rozhodne, že odíde do Haagu k bratrancovi Mauvemu, ktorý je maliar.

Práve v tejto časti príbehu sa začína objavovať pôsobenie jeho mladšieho brata Thea na Vincentov život. Theo sa v podstate obetoval pre svojho staršieho brata, no po celý čas to robil s láskou. Podporoval brata finančne a tiež morálne. Sú tu často spomínané pasáže, v ktorých dvaja bratia rozjímajú nad časmi z detstva, a vidíme i Theovu vďaku za to, aké detstvo prežil práve vďaka Vincentovi. Myslím si, že toto bol aj ten dôvod, prečo sa tak staral o brata – chcel sa mu nejakým spôsobom odvďačiť.

Vincent sa takisto ocitol v Nuenene a následne v Paríži, kde spolu s Theom začali spoločne bývať. Okrem postavy Thea tu máme možnosť spoznať aspoň základné charakterové črty aj iných umelcov, ako boli napríklad Lautrec, Gauguin, Cézann, Rousseau alebo Seurant. Práve tu pozorujeme rozličné názory umelcov na umenie samotné a taktiež prechádzame rôznymi filozofickými úvahami o tom, čo umenie pre umelca znamená. Čo sa úvah týka, tak tých je požehnane v celej knihe a garancia toho, že vezmete do rúk zvýrazňovač a začnete vysvecovať slová, ako Vincent štetcom maľoval slnko, je dosť veľká.

Najstrhujúcejšia pasáž sa však odohrala v mestečku Arles. Iste všetci veľmi dobre poznáte tú historku o tom, ako si Vincent odrezal ucho. Zaujíma vás, kto alebo čo bolo príčinou tohto činu? Nuž, povedať vám môžem len jedno – je práve ten najvyšší čas, aby ste sa začítali do strán tejto knihy. Dodám ešte to, že pod vplyvom všetkých týchto skutočností sa Vincent ocitol v blázinci – Saint-Rémy.

Posledná časť sa odohráva v Auvers, kde sa cesta Vincenta Van Gogha ako človeka i umelca, žiaľ, končí. Dôležitú úlohu tu zohráva lekár Gachet, ktorý bol okrem iného takisto aj maliar.

Životná cesta Vincenta Van Gogha bola silne ovplyvnená láskou, ktorá ho poznačila v rôznych podobách. Počas svojho putovania mu je povedané – a myslím, že si to takisto i sám uvedomuje –, že bolesť je pre umelca prínosom. Jeho diela boli považované za nedokonalé, no až časom si uvedomili, aké jedinečné v skutočnosti sú. Bol to impresionista, ktorý sa snažil klásť dôraz skôr na vnútorný charakter ako povrchnú pozlátku. Pôvodom jeho bolesti bola často láska k žene a fakt, že mu nijaký vzťah nevyšiel. Dozvedáme sa tu napríklad o povrchnej Ursule, sesternici Kay, prostitútke Christine, milujúcej Margot alebo tiež jeho obľúbenej prostitútke Rachel.

Dielo považujem za jeden z najväčších a najdokonalejších literárnych počinov, aké sa mi kedy dostali do ruky. O Vincentovom živote som už niečo vedela, no o takomto zákulisí som nemala ani len poňatia. Pokiaľ máte záujem dočítať sa niečo o nepochopenom umelcovi, ktorého zavrhli v určitom zmysle azda všetci, no on si vždy išiel za svojím, a o maliarovi, ktorého ruka predstavovala len prostriedok toho, čo jeho srdce chcelo vypovedať, tak jednoznačne siahnite po tomto diele.


Autor: Kristína Kozová

(Pozn. red.: Najnovšie slovenské vydanie knihy Smäd po živote – Irving Stone, Slovenský spisovateľ 2018)

Zdroj obrázkov: Autor
  • Vydavateľstvo Arrow Books
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: