Smútok je tvor s krídlami – Max Porter

Smútok je tvor s krídlami – Max Porter, Inaque 2017

Áno, prvé strany som čítala so zvrašteným obočím, netušiac, čo týmto textom autor sleduje. Samozrejme, od tejto knihy nemôžete očakávať romancu písanú ľahkým štýlom (nie, neočakávala som), ale aj tak ma autorov štýl prekvapil, najmä však preto, že ide o jeho debut. Takže už po úvodných stranách som si v duchu vravela: Naozaj je to jeho debut? Ako to, že niekto proste napíše debut a napíše ho takto? Písal Porter dlhé roky do zásuvky, cibril svoj štýl a umenie písania a teraz, tesne pred štyridsiatkou, sa rozhodol ohúriť svet? Je za týmto textom cítiť dlhoročnú prácu vo vydavateľstve? Narodil sa Porter, ako aj mnoho iných, s neskutočným darom písať TAKTO bez akejkoľvek námahy?

Nie, neviem, čo všetko je za pozadím vzniku tejto knihy (celkom rada by som sa to dozvedela), pravdou však je, že Porter sám sebe nasadil svojím debutom vysokú latku. Ale poďme po poriadku. Kniha Smútok je tvor s krídlami sa ťažko definuje. Už na doskách nájdete informáciu o tom, že kniha je novelou, esejou atď. Čím je pre mňa? Zaujímavým textom, ktorý treba čítať veľmi pozorne a určite viackrát. Text sa sústreďuje na muža, čerstvého vdovca, ktorý sa nevie vyrovnať so smrťou manželky. Ale, ako to už v živote býva, musí, pretože život ide ďalej, pretože má dvoch synov vyžadujúcich starostlivosť, pretože ak sa skončil život vašej polovičky, nemôže sa aj ten váš… Alebo môže?

Pri čítaní sa okrem muža stretnete aj s jeho synmi a Vranou. Práve Vrana je tu akýmsi zosobnením podvedomia, imaginárneho priateľa, prízraku či len symptómu psychiky vyrovnávajúcej sa s bolestnou stratou po svojom. Autor zaujímavo načrtol problematiku smútenia za milovanou osobou. Každý smúti inak, na čo sa snažil poukázať aj rôznymi pohľadmi – či už muža, alebo chlapcov. Vrana tu má taktiež vlastné pasáže, preto musíte mať pri čítaní otvorenú myseľ. Kniha je určená náročnejšiemu čitateľovi, takže pred čitateľmi zvyknutými komentovať knihy vetami typu: „to sa iste nemôže stať“, „to nie je reálne“, „takto by sa postava v skutočnosti nezachovala“ určite neobstojí.

Čo je pre mňa na knihe najzaujímavejšie, je to, že autor sa nezameral len na obsah, na zobrazenie smútku, na psychiku človeka, na traumu, ale aj na jazyk, akým to všetko vypovie. Časté citoslovcia, slovné hračky, nesúvislé výpovede či graficky zvýraznené slová na umocnenie ich významu… v knihe toho nájdete naozaj veľa. Ako už bolo spomenuté, Smútok je tvor s krídlami je kniha viacerých útvarov. Niektoré pasáže sú poetické, niektoré prozaické, iné esejistické, celá novela však miestami hraničí s poémou, preto ani preklad nebol určite jednoduchý, no slovenský čitateľ si môže vychutnať dielo v kvalitnom spracovaní po každej stránke.

Recipient je pri čítaní neustále na pomedzí reálneho a nereálneho sveta, miestami mu je smutno, miestami sa chce smiať na vskutku zaujímavom humore Vrany (najmä jej nočné mory sú pozoruhodné), ale aj chlapcov, miestami premýšľa, ako by sa so situáciou vyrovnal on. Hoci knihu prečítate co-by-dub a čas vám pri nej uplynie rýchlo tik-tok-tik-tok, ešte nemalú chvíľu o nej budete premýšľať, a vlastne, hneď po dočítaní uvažovať, či ju neprečítať vzápätí znovu, keďže si myslíte, viete, ste si istý tým, že vám niečo uniklo… A áno, uniklo… A nakoniec vám môžem povedať len jedno, Smútok je tvor s krídlami je kvalitné umelecké dielo, preto ma absolútne neprekvapuje, že bolo aj ocenené. Som zvedavá, čím zaujímavým Porter prekvapí čitateľov nabudúce.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: