Sofia vždy chodí v čiernom – Paolo Cognetti

Sofia vždy chodí v čiernom – Paolo Cognetti

Sofia vždy chodí v čiernom – Paolo Cognetti, Inaque 2018

Ak si chcete prečítať kvalitnú taliansku literatúru v skvelom slovenskom preklade, stačí vám siahnuť po jednej z kníh z vydavateľstva Inaque. Najnovší vydavateľský počin so zaujímavým názvom Sofia vždy chodí v čiernom s ešte pútavejšou obálkou, ktorú zdobí obraz slovenskej umelkyne Jany Farmanovej, v sebe ukrýva hneď niekoľko pokladov. Tým prvým je samotný autor Paolo Cognetti a jeho rozprávačské umenie. Kompozíciu knižky tvorí desať poviedok, ktoré sa dajú čítať aj samostatne, no súvisia medzi sebou a spolu vytvárajú román o neobyčajnej postave Sofii. Hlavný objekt tejto mozaiky má totižto stále nejaké problémy, celý Sofiin život je zhlukom rozličných excesov, takých príznačných pre jej povahu. Avšak nie je to len ona, čo robí túto knihu takou zaujímavou. Všetky postavy vystupujúce v knihe v nej majú nielen svoje opodstatnenie, ale každá je i niečím výnimočná. Hoci chcete o Sofii vedieť všetko, nebude vám ľahostajný ani jej otec, matka či teta Marta, ba dokonca ani chlapec od susedov. Každý z mini príbehov, odohrávajúcich sa v inom časovom období, vypovedá o postavách niečo iné, čo však skvele dotvára celkový obraz. Bola som prekvapená, aké útržky stačia na to, aby čitateľ spoznal život a osobnosť jedného človeka.

Čo sa týka samotných poviedok, niektoré sú dynamickejšie a pútavejšie, striedajúce sa s tými „pomalšími“, akoby chcel autor dopriať čitateľovi čas nielen na dotvorenie príbehu podľa jeho vlastnej fantázie, ale aj trošku oddychu od toľkého vypätia, ktoré je pre Sofiu a jej mamu Rossanu príznačné.

Jednotlivé poviedky tvoriace román si budete dávkovať postupne, jednu po druhej, len aby ste s knihou mohli stráviť viac času, pričom v tomto prípade platí, že čím viac z knihy prečítate, tým pomalšie sa ju budete snažiť čítať, pretože sa vám so Sofiou nebude chcieť rozlúčiť. Ale nie je to len výrazná osoba Sofie, ktorá robí túto knihu výnimočnou. Svojím literárnym spracovaním patrí k tým najlepším knihám, aké som kedy čítala.

Cognetti využíva v niekoľkých textoch hneď viacero druhov rozprávačov, čím čitateľovi poskytuje nielen rozličný pohľad na Sofiu a ľudí tvoriacich jej príbeh, ale aj veľký literárny pôžitok, a to zvlášť pre tých, ktorí diela radi analyzujú aj z hľadiska použitých umeleckých prostriedkov.

„Čo sa deje?“ pýtala sa žena, ktorá bola Emma a Rossana, spojenie jeho dvoch žien. „Zbadal si niečo?“ A Roberto by chcel odpovedať: nejde o to, čo som videl, ale o tom, čo som nevidel. Ako keď si na slnku a cítiš, ako cez teba prešiel tieň? A vtedy pozrieš hore, aby si videla, či to bol vták, oblak alebo lietadlo, ale už je príliš neskoro a nech už to bolo čokoľvek, je to preč. (s. 81)

Cognetti má dar i zdanlivo jednoduché a obyčajné veci opisovať štýlom, ktorý ich povýši na niečo extra dôležité, až tak, že sa nad tým zamyslíte. Nad tým, aké bežné veci tvoria náš život, no pritom sú pre nás naozaj podstatné. O tejto knihe by sa dalo toho napísať ešte veľa, no nechcem vás ukracovať o vaše vlastné objavovanie všetkých kvalít textu. Ja som sa doňho zamilovala a hneď po dočítaní som mala chuť začať odznovu, tešiac sa, čo ešte objavím. Knihu si určite prečítam znova a rada by som sa zoznámila aj s inými textami autora (v slovenskom preklade máme ešte Osem hôr). Ako aj iné talianske novinky z Inaque, i táto nám dokazuje, že súčasná talianska literatúra patrí k svetovej špičke.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: