Som Paula – Ondrej Štefánik

Som Paula – Ondrej Štefánik, Tatran 2016

Ako som spomínal v predchádzajúcom článku, Ondrej Štefánik bol s knihou Som Paula nominovaný na cenu René, ktorú, žiaľ, nevyhral. Píšem žiaľ, pretože mi román dal nový, nevšedný pohľad na svet.

Literatúra mnohokrát stráca svoje priority a často sa stretávam s tým, že je kniha prispôsobená čitateľom tak veľmi, až stráca svoj základný charakter. Autora však čitatelia nezaujímali a písal knihu presne podľa svojich pocitov. Priznávam, že pokiaľ by som ju uvidel v kníhkupectve, nesiahol by som po nej. Keďže som však bol do projektu ceny René zapojený, knihu som prečítať musel. Neľutujem. Tento príbeh však nie je určený na bežné čítanie oddychového charakteru. Použil by som slová „nie je to dovolenková kniha“.
Je to z toho dôvodu, že dej sa dostáva do úzadia a čitateľ musí byť naozaj pozorný, aby postrehol skutočnú pointu. Autor kritizuje dnešnú dobu a som si istý, že sa v knihe každý nájde. Pravdepodobne preto je tento príbeh pre mňa naozaj veľmi kvalitný. Poučenie, ktoré z neho plynie, v nás nezostane pár dní, ale naozaj celý život.

Chcel by som pochváliť aj hlavnú postavu Paulu. Hoci je autor muž, dokázal dokonale vykresliť jej ženskosť, myšlienkové pochody či rozhodnutia. Miestami mi však na knihe prekážala až prehnaná dramatickosť alebo časté opakovanie a zdôrazňovanie citového rozpoloženia postáv. Nachádza sa v nej aj veľa vulgarizmov, ale naozaj si cením, že nebudili pocit nútenosti. Často sa v knihách stretávam s tým, že sú v texte vložené nasilu a vôbec sa tam nehodia a neplnia žiadnu funkciu, toto však nebol ten prípad.

Pokiaľ niekto povie, že kniha mu nič nedala či ho nezaujala, môžete ho pokojne nazvať povrchným čitateľom. Som naozaj rád, že som sa mohol zúčastniť besedy s autorom a dozvedieť sa viac o jeho románe. Už počas čítania som si ho predstavoval ako arogantného či melancholického. Moje predstavy sa sčasti aj vyplnili. Síce bol drzý, ale v dobrom slova zmysle. Čo na srdci to na jazyku, nehľadiac na to, či to niekomu ublíži. Zozačiatku pôsobil, že na besede byť ani nechce, no neskôr sa naozaj aj on rozrozprával.

Priznal, že blogujúce mamičky sú hororom a písanie je pre neho istým druhom terapie. V knihe bolo spomenuté, že literatúra je kvalitná vtedy, keď sa nedá sfilmovať. Na otázku, či je s tým naozaj stotožnený, odpovedal, že je potrebné, aby si knihy našli svoje miesto v dnešnom svete. Horko-ťažko nám prečítal pasáž z knihy a nakoniec bola aj krátka autogramiáda.

Takže knihu Som Paula naozaj vrelo odporúčam, pokiaľ si na ňu trúfate.


Autor: Milan Jašo
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: