Chcel som byť hviezdou,
čo žiari na oblohe aj cez deň.
Chcel som byť kométou
– žeravým chvostom vymetať kúty neba.
Ale sťa meteor strmhlav zhora som padol
a ohňom hanby som zhorel do tla.
Smiešne… Aj počas letu som stále tajne veril,
že po dopade sa zmením na ušľachtilý kov.
Dlho, veľmi dlho som sa zviechal zo dna,
z čiernych sadzí smútku, bolesti a strachu.
Nakoniec sťa bájny vták Fénix
zakúsil som trpkú bolesť zrodu.
A teraz? Učím sa kráčať po zemi.
Ba sem-tam už aj krídlami mávam.
A niekedy, hoc aj s bázňou, zdvihnem zrak,
s obdivom hľadím na hviezdy a… spomínam.
Autor: Juraj Ďúran
Zdroj obrázkov: Vinlit