Spomínam na hviezdy / TVORÍME

Chcel som byť hviezdou,
čo žiari na oblohe aj cez deň.

Chcel som byť kométou
– žeravým chvostom vymetať kúty neba.

Ale sťa meteor strmhlav zhora som padol
a ohňom hanby som zhorel do tla.

Smiešne… Aj počas letu som stále tajne veril,
že po dopade sa zmením na ušľachtilý kov.

Dlho, veľmi dlho som sa zviechal zo dna,
z čiernych sadzí smútku, bolesti a strachu.

Nakoniec sťa bájny vták Fénix
zakúsil som trpkú bolesť zrodu.

A teraz? Učím sa kráčať po zemi.
Ba sem-tam už aj krídlami mávam.

A niekedy, hoc aj s bázňou, zdvihnem zrak,
s obdivom hľadím na hviezdy a… spomínam.


Autor: Juraj Ďúran
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: