Zakladatelia Staroknih: „Počas tých dvoch rokov sme sa zatiaľ presvedčili o tom, že ľudia, mladší aj starší, čítajú dosť“

Staroknih je projekt dvoch mladých ľudí, ktorí svoju lásku k literatúre pretavili do internetového antikvariátu, ktorý sa pýši svojou originalitou a láskavým prístupom. Miloša a Veroniku som rada vyspovedala a položila im niekoľko otázok.

Čo vás priviedlo k založeniu antikvariátu Staroknih? S akou myšlienkou ste šli „do akcie“?
M: Založenie Staroknihu prišlo úplnou náhodou. Začiatkom roku 2015 sme totiž dostali ponuku prísť si vybrať z knižiek do jedného bratislavského bytu. Ten bol v tom čase už predaný a knižky, ktoré by v ňom po našej návšteve zostali, mali neistý osud. Ako sme si ich tak začali pozerať a vytvárať si kôpky z kníh, ktoré nás zaujali, bolo nám stále viac a viac ľúto všetkých tých ostatných, ktoré by tam mali zostať. A tak sme sa rozhodli vyberať z nich nielen pre seba, ale aj pre rodinu a priateľov.

V: Áno, rozmýšľali sme štýlom „táto knižka by možno zaujala mojich rodičov, táto by určite zaujala moju sestru, táto by tiež určite niekoho zaujala“ a podobne. Skončilo to doplna naloženým autom a následne dlhými hodinami strávenými doma preberaním, skúmaním a zapisovaním všetkých tých knižiek, z ktorých mnohé boli nakoniec základom pre vznik Staroknihu.

M: Čo sa týka hlavnej myšlienky, určite ňou je chuť pomôcť starým knihám nájsť si nových majiteľov. Vtedy sme síce netušili, či a koľko kníh si dokáže tých nových majiteľov naozaj nájsť, ale chceli sme to skúsiť.

Ako získavate knihy do antikvariátu? Obyčajným výkupom kníh, alebo si dávate špeciálne záležať na výbere? Všimla som si, že takmer neustále máte v ponuke nové tituly…
M: Knihy do antikvariátu získavame buď darom, alebo výkupom. Využijem túto otázku aj na poďakovanie mojim rodičom, ktorí nám pri výkupe kníh veľmi pomáhajú, pretože sú našou predĺženou staroknihárskou rukou v rôznych kútoch Slovenska a aj rodičom Veroniky za ich pomoc a trpezlivosť pri nejednom sťahovaní sa. Ďakujeme! Čo sa týka našej ponuky, snažíme sa mať v nej z každého rožku trošku, pričom dbáme na stav a obsah jednotlivých kníh. Ak má byť kniha zaradená opäť do predaja, musí spĺňať určité kvalitatívne kritéria stavu. V opačnom prípade knižky darujeme, prípadne pridáme do ponuky za 1 cent.

V: Áno máte pravdu, nové tituly pridávame do našej ponuky každý deň. Antikvariát sme nechceli presýtiť naraz veľkým množstvom kníh, a tak knižky pridávame po štyroch až šiestich s tým, že pri každej z nich nájdete viacero fotiek spolu s podrobnosťami o danom titule i o stave knižky. Radi by sme totiž našim zákazníkom čo najlepšie priblížili pocit, ktorý majú, keď prechádzajú okolo kamenného antikvariátu s výkladom. Aj v ňom sa ponuka mení pravidelne a vždy tam môžu naraziť na nejaký nový a zaujímavý knižný kúsok.

Fungujete od roku 2015, tuším, že čo-to ste si už odskúšali. Dostala sa vám do rúk nejaká zvláštna či vzácna kniha, na ktorú len tak nezabudnete? Dali ste ju nakoniec do ponuky či ste si ju nechali?
M: Počas tých dvoch rokov sme sa stretli s mnohými zaujímavými knižkami. Do ponuky sa snažíme zaraďovať aj tie raritnejšie, napríklad nedávno sme mali v ponuke prvé vydanie Nevedkovych dobrodružstiev z roku 1957, ktoré sa v antikvariátoch už takmer nevída. Nie vždy však človek odolá pokušeniu a ani u nás nie je vylúčené, že niektoré raritnejšie knižky skončia v našej knižnici.

V: Práve o raritnejších a zaujímavejších knihách píšeme aj do našich blogov, o ktoré sa teda z väčšej časti stará Miloš a zároveň ich fotíme aj na náš Instagram. Radi by sme sa tak podelili o potešenie z podobných knižiek aj s ostatnými Staroknihármi.

Vo vašej ponuke si zákazník môže zakúpiť poväčšine staršie knižky. Predpokladám, že toho máte dosť načítané, a preto by som sa vás rada spýtala, aký máte názor na modernú literatúru? Knižný trh je v dnešnej dobe presýtený fikciou či fantasy príbehmi a mladí čitatelia často po klasike nesiahnu…
M: Úprimne, necítim sa natoľko skúsený, aby som to mohol hodnotiť. Knižný svet ešte stále spoznávame a učíme sa aj my. Ale môžem vám povedať môj názor na mladú generáciu či fantasy knihy. Myslím si, že výber knižky a vôbec samotný vkus je vecou, ktorá sa vyvíja. Je to dynamický proces. Nuž a mladý človek a jeho preferencie (sám to poznám) sa menia z roka na rok, niekedy aj zo dňa na deň. Takže ak niekto začína s fantasy, pokojne môže o 5 rokov čítať klasiku. Nevidím na tom nič zlé. Čo sa týka knižného trhu, tak knižky, po ktorých je dopyt, môžeme vnímať ako pútač pozornosti. Ak vďaka takýmto knihám získa knižný svet nových a nových čitateľov, ktorí neskôr môžu prejsť aj k inej literatúre, tak v tom nevidím nič zlé. Samozrejme, je to len jeden z uhlov pohľadu.

V: Milošov názor môžem jedine potvrdiť. Kedysi som čítala iba modernú literatúru, no v poslednom čase ma skôr zaujme Dostojevskij a podobní klasici. Čo sa týka toho presýtenia fikciou či fantasy, viem o tom, že niektoré vydavateľstvá oživujú napríklad aj starú slovenskú alebo českú klasiku a ľudia o to javia záujem. To považujem za veľmi dobré, pretože často sa v prvých slovenských či českých vydaniach takéto diela ťažko zháňajú a niekedy aj ťažko čítajú. Mne napríklad vedia dať poriadne zabrať české diela zo začiatku minulého storočia, a to napriek tomu, že s českým jazykom väčšinou nemám žiadny problém.

Je veľmi milé a predovšetkým neobyčajné, že Staroknih založili dvaja mladí ľudia. Ako vnímate vy zastúpenie kníh v dnešnom modernom svete? Zdá sa vám, že ľudia, mladí alebo starí, čítajú dosť alebo by mohli aj viac?
V: Počas tých dvoch rokov sme sa zatiaľ presvedčili o tom, že ľudia (mladší aj starší) čítajú dosť a dokonca je medzi nimi aj mnoho zberateľov kníh.

Aká je vaša najobľúbenejšia kniha? Resp., máte nejaké srdcovky, ktoré by ste odporúčali ďalej?
M: Ja mám veľmi rád knihy o histórii, týkajúce sa najmä Slovenska, najideálnejšie obdobia stredoveku. Určite by som však každému doprial, aby si mohol prelistovať knižku od Petra Prídavka Poklad s ilustráciami a typografiou Martina Benku. Ak ste ju ešte nevideli, nájdete ju v našom najnovšom blogu. Naozaj stojí za to. Avšak kníh, ktoré by som vedel označiť prívlastkom „naj“, je naozaj neúrekom.

V: Ja by som určite všetkým odporučila prečítať si Slovenské hrady od Ľudovíta Janotu. Je to skvelé trojzväzkové dielo plné povestí, vďaka ktorému cesty po Slovensku vždy obohatíme zaujímavými príbehmi týkajúcimi sa našich hradov. Medzi moje obľúbené knihy však patria aj rôzne životopisné diela slovenských autorov, z ktorých sa vždy dozviem informácie „zo zákulisa“ ich tvorby. Tie mi potom nasledujúce čítanie veľmi obohatia. Naposledy som takto čítala dielo Jána Smreka Poézia moja láska z roku 1968, vďaka ktorému som sa dozvedela napríklad aj Smrekove pocity z jeho prvej básnickej zbierky s názvom Odsúdený k večitej žížni (ktorú si môžete pozrieť na našom Instagrame alebo blogu), či zaujímavosti o Martinovi Benkovi.

Sama som si u vás knižku objednala a takmer mi vyrazilo dych, keď mi došiel balíček v rozkošnej škatuľke s vlastnoručne napísaným venovaním a handmade záložkou. Čo vás doviedlo k vymysleniu takého originálneho balenia? Dovolím si povedať, že by ste mali byť inšpiráciou pre iných…
M: Odzrkadľuje to našu lásku ku knihám a zároveň sme chceli ako mladá generácia ponúknuť antikvárnemu svetu niečo nové, možno priblížiť náš pohľad, perspektívu, akou vnímame staré knihy a atmosféru okolo nich. Najúžasnejší pocit je ten, keď nám Staroknihári spätne píšu, ako ich balíček od nás potešil či prekvapil. Je to taká čerešnička či bodka za celým kolobehom a ten pocit naozaj stojí za to.

Každý projekt sa formuje, vyvíja. Máte v pláne aj vy nejaké novinky či vylepšenia?
M: Určite by sme boli najradšej, ak by sme sa jedného dňa zobudili s vedomím, že Staroknih má svoj kamenný priestor. Vďaka tomu by sme mohli Staroknihársku atmosféru fyzicky sprostredkovať všetkým. Pevne veríme, že sa nám to jedného dňa aj podarí.

V: Čo sa však týka aktuálnejších noviniek, nápadov máme veľmi veľa. Ich realizácia je niekedy trochu náročnejšia, ale snažíme sa prinášať stále niečo nové, vyvíjať a rozširovať Staroknih a postupne okolo toho budovať aj Staroknihársku komunitu. Tak napríklad počas uplynulého víkendu sme vymysleli niekoľko prekvapení na nasledujúce mesiace a aj na rýchlo sa blížiace Vianoce. Verím, že sa nám všetky podarí včas dokončiť a že nimi potešíme nejedného čitateľa.

Na záver vám ešte položím otázku na zamyslenie: Ak by ste sa mohli stretnúť s niektorým zo zosnulých autorov, ktorý by to bol? Čo by ste mu povedali?
M: Hmm, koho by som si len vybral. Nebudem ale dlho premýšľať, napadol mi Orwell. Rád by som sa s ním porozprával o tom, ako písal knižku 1984.

V: Myslím si, že by mohlo byť zaujímavé stretnúť sa napríklad aj s L. N. Tolstojom. Čítala som totiž o ňom množstvo rôznych (aj vtipných) príbehov. Napríklad o tom, ako nachytal jednu dámu, ktorá ho navštívila a zasypávala lichôtkami o jeho románe, na ktorého názov si nevedela spomenúť. Tolstoj vtedy vraj naschvál spomenul názov románu, ktorý napísal Gogoľ a táto dáma s ním, samozrejme, súhlasila. Hneď vedel, že od neho nič nečítala a bol rád, keď sa jej zbavil.

Niečo o Milošovi a Veronike: „Obaja sme študovali na Univerzite Komenského v Bratislave, bakalársky stupeň v odbore aplikovaná ekonómia a magisterský v odbore verejná politika. Okrem čítania obaja radi cestujeme, športujeme a radi by sme v blízkej budúcnosti rozšírili Staroknihársky tím o štvornohého kolegu. Naším najväčším snom ostáva robiť to, čo nás napĺňa a tešiť sa na dobrodružstvá, ktoré prinesie nový deň.“

Ak by ste sa o Staroknih chceli dozvedieť viac, neváhajte a navštívte ich na stránke či sociálnych sieťach:


Autor: Ema Šašalová
Zdroj obrázkov: Staroknih
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: