Strach – Jozef Karika

Strach – Jozef Karika

Strach – Jozef Karika, Ikar 2014

Slovenský majster strachu Jozef Karika má na svojom konte už niekoľko literárnych počinov. Titul pod názvom Strach vyšiel v roku 2014 a ako by si mnohí fanúšikovia hororového žánru mohli myslieť, že ide len o ďalší „kingovský horor,“ tak sám autor tvrdí, že tvorbou spomínaného velikána sa v prípade diela Strach nechal inšpirovať len veľmi povrchne. Ktorí autori teda predstavujú inšpiračný zdroj? Patrí sem Michelle Paverová so svojím románom Dark Matter, Dan Simmons s románom Terror a dielo bolo takisto ovplyvnené aj japonskou hororovou vlnou – najmä Kodži Suzuki.

Už na samotnom prebale knihy sa autor prihovára čitateľom slovami o tom, že počas písania mu nešlo len o vytvorenie dynamického príbehu, no tiež mal v úmysle naservírovať aj poriadnu dávku strachu. Takisto hovorí, že do doby, kým po dopísaní kapitoly sám nespal pri rozsvietenom svetle, nebol spokojný. Údajne to bolo presne naopak – až keď sa mu podarilo vystrašiť seba samého, bral to ako úspech. Myslím, že slovo úspech by sa v tomto konkrétnom prípade dalo považovať za definíciu celkového dojmu po dočítaní celého diela.

Príbeh sa odohráva v Ružomberku – presnejšie v oblasti zvaná Malé Tatry. Toto miesto sa nachádza na úpätí hory Čebrať, ktorá ukrýva mnohé tajomstvá hraničiace so samotným šialenstvom. Počas arktickej zimy sa do tejto mysterióznej lokality vracia Jozef, ktorý je hlavným protagonistom diela Strach. Dozvedáme sa o dvadsaťsedem rokov potláčanom tajomstve zdieľanom so svojimi priateľmi z detských čias, ktorí zároveň aj predstavujú vedľajšie (aktívne participujúce) postavy.

„Rozrehotal som sa na vlastnej bláznivosti. Ako mi len mohlo napadnúť, že sa možno k čomusi postaviť čelom, že existuje akákoľvek voľba? Vlastná vôľa je ilúzia, cudzia sila ma nijako neuhranula ani neočarovala – iba strhla pozlátku voľby, nič také v ľudskom živote neexistuje.“

Zápletka celého príbehu vytvára rovnicu, ktorá hovorí o tom, že keď teploty klesnú pod 30 stupňov, začnú miznúť deti. Keď bol Jozef malý, tak aj so svojimi priateľmi mali možnosť okúsiť skutočnú silu hory Čebrať, resp. moc tajomných síl pôsobiacich na tomto území. Po návrate na miesto, ktoré nenavštívil už po celé dekády, mu nostalgia nepripomenula len akési matné spomienky z minulosti. Nie, boli to priam jazvy vryté do duše, ktoré sa opäť stávajú boľavými ranami. Ručička teplomeru klesá prudko nadol a on vie, že história sa opakuje…

„Keď začne dospelý myslieť ako dieťa, alebo sa tak správať, označíme ho za blázna. Deti sú šialené, veria v to, čo nie je, vidia aj to, čo neexistuje. Tá vec ľahko prenikne do ich sveta a vykŕmi sa absurditami. Živí sa to šialenstvom, najprv v malých dávkach z detských myslí. Neskôr, keď zmocnie, dokáže vyvolať čoraz väčšie šialenstvo, čoraz väčšie absurdity aj vo svete dospelých.“

Popravde, od Jozefa Kariku som mala možnosť čítať už, podľa môjho názoru, veľkolepé dielo Trhlina, ktoré sa viaže k Tríbeču. Ten príbeh som si priam zamilovala a z toho dôvodu som mala aj pomerne vysoké očakávania ešte pred samotným čítaním knihy Strach. Som šťastná, že pri tomto slovenskom autorovi môžem s čistým svedomím konštatovať, že aj tieto vysoké očakávania boli prekonané priam fenomenálnym spôsobom najmä v závere diela.

Napätá atmosféra, zatajený dych, tlkot srdca a doslova nemožnosť pustiť knihu z rúk. Pokiaľ patríte medzi fanúšikov mrazivých dní, duchovna a štipky šialenstva, tak Strach vám má určite čo ponúknuť.

„Kto sa najviac bojí, je najzraniteľnejší.“


Autor: Kristína Kozová
Zdroj obrázkov: Autor
  • Vydavateľstvo Ikar
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: