Štyri lásky – C. S. Lewis

Štyri lásky – C. S. Lewis, Porta Libri 2014

S. Lewis sa knihou Štyri lásky podujal na náročnú úlohu: definovať a pokúsiť sa pochopiť lásku. Lásku, ktorú každý hľadá, ale len málokto dokáže presne pomenovať. Lásku, okolo ktorej sa točia nekonečné plejády oslavných básní a textov.

Kniha je akýmsi rozjímaním nad láskou a snahou pochopiť jej podstatu. Úvodom začína východiskový problém definície, ktorý sa následne prelieva do diferenciácie jednotlivých druhov lásky. Prvé je rozlíšenie na prijímajúcu a dávajúcu lásku. Toto najjednoduchšie delenie je potom sprievodcom a pomocníkom pri snahe postihnúť charakter ostatných druhov. Vzhľadom na objekt svojho záujmu sú lásky rozdelené na dve skupiny, a to na tie, ktoré sa vzťahujú k neživým veciam, prírode alebo vlasti, a tie, ktorých objektom záujmu je človek. Posledné spomenuté tvoria gro celej knihy. Do tejto kategórie autor zaradil náklonnosť, priateľstvo, eros a agapé. Jednotlivé druhy lásky neseparuje, ale ich navzájom porovnáva a predstavuje vo vzájomnej spolupráci. Vo svojich úvahách neobchádza ani negatíva a dôsledky ich nesprávneho umiestnenia do hierarchie lások. V snahe postrehnúť charakter a podstatu jednotlivých lások predkladá čitateľovi, okrem svojich úvah, výstižné príklady z literatúry, filozofie a náboženstva. Zručne využíva analógie, hlavne v zložitejších pasážach, ako pomôcku k objasneniu komplikovanejších výrokov.

Vysoká koncentrácia úvah, definícii a porovnaní vyžaduje od čitateľa určitú mieru pozornosti, preto kniha, aj napriek k téme relatívne nízkemu počtu strán, nemôže byť záležitosťou jedného večera. Samotný charakter textu čitateľa núti odložiť dielo bokom a stráviť pár nekonečných chvíľ tichým rozjímaním. Priamo to súvisí aj s tým, že autor neponúka akúsi zložku plnú nespochybniteľných, hotových faktov. Práve naopak:

„Vysvetľujem to tu tak zoširoka, lebo neskôr v snahe vyjadriť sa jasne (a nie neúnosne detailne), môžu moje vyjadrenia vyznieť tak sebaisto, akoby mi to bolo všetko jasné. Nie je – a bol by som blázon, keby som tvrdil opak.“ (s.141)

Text nenesie stopy moralizátorstva ani netrpí násilnou sugesciou autorovho názoru čitateľovi. To, čo zostalo, je jednoduché hľadanie zložitej pravdy. Práve jeho hľadanie je na knihe to najpríťažlivejšie. Čitateľ nezaostáva za „vševediacim“ autorom, ktorý je vo svojom texte takpovediac „doma“, ale stáva sa jeho partnerom v napínavej výprave za nedefinovaným, a majúcim mnoho definícií, zložitým aj jednoduchým zároveň. To, čo objaví, nebude len názorom autora, ale aj výsledkom vlastného myslenia, ktoré táto kniha podnecuje. Dielo je vhodné pre všetkých, ktorí radi uvažujú a nevyžadujú od knihy fakty a definitívne riešenia. Hoci správne pochopenie autorových myšlienok a analógií vyžaduje základnú znalosť svetovej literatúry, filozofie a kresťanského náboženstva, odvážim sa povedať, že každému čitateľovi, ktorý vytrvá do konca, môže niečo ponúknuť, prinajmenšom aspoň podnet k diskusii či príjemnú dlhú chvíľu významného ticha uprostred hektického žitia.


Autor: Jana Florková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: