Tma – Jozef Karika

Tma – Jozef Karika, Tma, Ikar 2015

Tma – Jozef Karika, Ikar 2015

Máme tu ďalšiu survival záležitosť od jedného z aktuálne najznámejších slovenských autorov. Samozrejme, toto nebola moja prvá skúsenosť s tvorbou Jozefa Kariku, a tak som mala aj patrične vysoké očakávania. Pravdupovediac, Karika je azda jediným spisovateľom, ktorý ma doposiaľ nesklamal žiadnym výtvorom zo svojho kreatívneho pera a rovnako to platí aj pre jeho psychotriler s názvom Tma.

„Pokusy o záchranu sú nebezpečné, nádej ťa zabije.“

Musím uznať, že autor sa tu priam dokonale vyhral so psychologizáciou postáv. Celý príbeh je viac-menej postavený na jednej postave, ktorú spoznávame v priebehu celej knihy. Vykonštruovanie tohto charakteru je podané tak autenticky, že všetky jeho úvahy, emócie a takisto aj spomienky zahrnuté v retrospektívnych pasážach sú len dôkazom toho, aké brilantné spisovateľské kvality sa v Jozefovi Karikovi skutočne ukrývajú.

Tridsiatnik Tibor, ktorý je televíznym scenáristom, sa vyberie na územie Malej Fatry, kde sa nachádza chata, v ktorej zvykol tráviť veľa času s rodičmi ešte ako dieťa. Má už plné zuby manželky, vďaka ktorej je tak trochu paranoidný, práce, ktorá nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a tak usúdi, že najlepším riešením bude stráviť pokojné Vianoce osamote v prítomnosti seba samého na horskej chate.

„Životné problémy vyzerajú rôzne, niekedy lepšie, inokedy horšie. Môj najhorší životný problém vyzeral ako horská chalupa s plochou tridsať štvorcových metrov, do ktorej som ako decko chodieval na prázdniny.“

Spočiatku som si myslela, že pôjde o pomalší príbeh, keďže sa na prvých pár desiatkach strán dokopy nič neodohralo. Som rada, že som sa napokon mýlila. Netrvalo dlho a v deji nastal dramatický zvrat, ktorý prináša typické „karikovské“ pocity v priebehu čítania – mrazenie v kostiach, zrýchlený tep a v neposlednom rade aj zatajený dych. Autor často využíva rôzne symboly v podobe vianočných kolied či bábik, ktoré geniálne dopĺňajú nastolenú atmosféru. Áno, viem, ide o horor a tieto veci by mnohí zarytí fanúšikovia mohli považovať za gýč najväčšieho kalibra, ale verte mi… kúzlo týchto nevinných maličkostí nevyprchá azda nikdy.

„Keď si ťa vyššia moc vyberie, aby sa pobavila, nikdy to nie je jedna k jednej, ale aspoň päťdesiat k jednej – prirodzene, v tvoj neprospech.“

Aby moje dojmy neprekypovali len samými superlatívmi, musím uznať, že tu bola jedna pasáž, s ktorou som sa tak úplne nedokázala stotožniť. Tou pasážou bol záver diela, ktorý som, popravde, tak trochu predpokladala a nečakalo ma tým pádom žiadne prekvapenie ako napríklad pri diele Strach, kde mi vrchol gradácie doslova vyrazil dych. Každopádne, toto je len taký subjektívny deficit, ktorý v nijakom prípade nemusí byť všeobecne aplikovateľný na každého.

Na záver skonštatujem len to, že máme opäť šancu dostať sa to styku s perfektnou štylizáciou, ktorá zaručuje neopakovateľný čitateľský zážitok.

„V podstate to bolo jedno, aj tak nič nezmením, lenže v širšom zmysle je už od narodenia jedno úplne všetko, nikto nič nezmení, všetci napokon skapeme. Tak prečo sa snažiť?“


Autor: Kristína Kozová
Zdroj obrázkov: Vinlit
  • Vydavateľstvo Ikar
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: