Tri životy Maxi – Gerti Tetzner

Tri životy Maxi – Gerti Tetzner

Tri životy Maxi – Gerti Tetzner, E. J. Publishing 2018

Názov tejto detskej knižky, určenej vekovej kategórii 8 – 12 rokov, jemne naznačuje jej obsah. Tri životy Maxi – to je príbeh dievčatka, ktoré túži žiť život niekoho iného, pretože vidí len to pekné na povrchu. Naša hrdinka Maxi je obyčajná školáčka, ktorá sa podobne ako mnohé jej rovesníčky necíti byť výnimočná, ba práve naopak. Zdá sa jej, že je podpriemerná, nik ju nemá rád, cíti sa byť osamelá, nevie sa zaradiť, a preto by najradšej žila život niekoho iného. Maxi sa nachádza v kritickom veku, niekde na hranici detstva a puberty, pre ktorý je príznačná kríza identity, porovnávanie s ostatnými a pocit menejcennosti.

Maxin príbeh je však neobyčajný, trochu čarovný. Má priateľa Veľkého ducha, ktorého vidí len ona a ktorý jej splní želanie – Maxi sa ocitne v koži spolužiačky Laury. Tá je veľmi šikovná, obľúbená, všetci ju chvália, má mamu aj milého ocka; čo viac by si Maxi mohla priať?

Hoci je príbeh do istej malej miery fantazijný, väčšmi reflektuje reálny život detí, ich pocity, starosti i radosti, túžby. Viac, pochopiteľne, odhalí dospelý čitateľ, no vzhľadom na zrozumiteľnosť textu si myslím, že v nej mnohé nájde aj dieťa, ktorého sa spomínané motívy môžu priamo či nepriamo dotýkať. Nájdeme tu napríklad reflektovanie problematiky nekompletnej rodiny – Maxi žije len s mamou, pretože ocko ich opustil. Mama však veľa pracuje, a tak sa Maxi cíti osamelá. Motív rodičovského (ne)záujmu je v texte prítomný na viacerých úrovniach, nielen v živote Maxi.

„S dospelými to bolo tak, buď boli unavení, alebo museli pracovať. Či svietilo slnko, či nie, vždy niečo mali. Na čo im vlastne bola jar alebo leto?“ (s. 108)

Za veľmi prínosné považujem aj zmienenie o dosahovaní výsledkov v škole a povzbudenie ohľadom učenia pre tých, čo nenosia len samé jednotky. Taktiež tu badať napríklad kritiku televízie, resp. poukázanie na jej nedôležitosť v procese dospievania a socializácie, zato je však do popredia stavaný silný príklon k prírode či dôležitosť a sila priateľstva.

„Určite to dlho nepotrvá a učiteľka sa opýta aj jej, čo by chcela v budúcnosti robiť. (…) Prečo by sa mala niekým stať? Veď ona už niekým je. Je dievča, čo vie dobre plávať, hrať divadlo, predávať na trhu, starať sa o psy, pádlovať, piecť párky a ohlasovať zastávky v električke. A kopec iných vecí. Áno, možno nevie práve najkrajšie písať a recitovať básničky a nikdy nebude mať najlepšie známky, ale znamená to snáď, že nikým nie je? Že sa niekým ešte len musí stať?“ (s. 136 – 137)

Musím zdôrazniť, že psychologická kresba hlavnej hrdinky je naozaj veľmi dobrá. Čitateľ sa s ňou ľahko identifikuje, keďže zodpovedá svojmu veku. Maxi ma prekvapila svojimi zaujímavými úvahami, svojím vlastným, kreatívnym svetom, ktorý pozoruje a skúma detskými očami. Kladie si rôzne otázky a postupne prechádza istým vývojom. Podobne ako mnohé deti aj Maxi sa neustále porovnáva s ostatnými, z čoho plynie jej túžba žiť život niekoho iného. Keď sa jej však spomínané želanie splní, postupne zisťuje, že nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá. Maxi odhaľuje výhody i nevýhody Laurinho života, žijúc život niekoho iného však dostáva lekcie – musí sa naučiť prekonávať prekážky. Lenže ani Laurin život nie je to, čo by Maxi chcela, a tak sa opäť túži stať niekým iným, niekým ešte zaujímavejším. Z textu cítiť veľmi silnú potrebu mať vo svojom živote otca, čo som vnímala ako Maxinu najzásadnejšiu túžbu. Neopomína sa však ani priateľstvo a odhodlanosť, ako aj nazeranie na život okolo seba viacerými pohľadmi.

Tri životy Maxi, to je príbeh o žití troch rôznych životov, aby naša hrdinka mohla objaviť nielen samu seba, vnútorný pokoj, ale najmä to vzácne vo svojom živote. Ponaučenie tu nie je veľmi explicitné, skôr je čitateľovi nenápadne podsúvané počas celého vývoju príbehu, hoci v závere je najciteľnejšie. Myslím si, že mnohé si z knihy môžu odniesť aj dospelí, keďže niektoré veci si človek so sebou nesie z detstva aj do dospelosti. Maxi sa prostredníctvom troch životov všeličomu priučí. Z každého si odnesie nejaké skúsenosti a v závere je nielen múdrejšia, ale aj vyrovnanejšia.

Zaujímavé je, že kniha je pôvodne z roku 1979. Z nemčiny do slovenčiny ju preložila Jana H. Hoffstädter, ktorú musím za preklad naozaj pochváliť. Text plynie veľmi ľahko a absolútne v ňom necítiť rozdiel tridsať rokov, čo sa lexiky týka. Naopak, preklad je aktualizovaný a prispôsobený slovenskému kontextu, nájdeme tu napríklad spišské párky, nad čím som sa úprimne pousmiala.

Maxin príbeh je univerzálny pre každé dieťa, nájde sa v ňom triedna hviezda i dievča, ktoré sa cíti osamelo. Každému niečo dá. Výchovný rozmer je veľmi nenásilný, no dobre dešifrovateľný. Príbeh môže dieťa podnietiť k tolerantnosti, srdečnosti, tomu, že si netreba závidieť a poukáže aj na viaceré životné hodnoty. Navyše ho zdobia originálne ilustrácie, o ktoré sa postarala Broňa Schragge a ktoré príbeh spestrujú a pekne dopĺňajú. Kniha Tri životy Maxi je krásnym príkladom toho, ako môže byť aj tridsaťročný text aktuálny a prínosný nielen pre detského čitateľa.


Autor: Jana Šulková

Zdroj obrázkov: Vinlit

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: