Tulák po hvězdách – Jack London

Tulák po hvězdách – Jack London

Tulák po hvězdách – Jack London, Labyrint 2014

K prvému vydaniu kultového románu Tulák po hvězdách došlo v roku 1915. Pôsobivý je však už samotný zrod tohto románu – Jack London si písal s trestancom z kalifornskej väznice Edom Morrellom, ktorému pomohol obnoviť súdny proces a zbaviť ho viny. Po prepustení viedli dlhé rozhovory a ich výsledkom je filozofický román z väzenského prostredia, ktorý je oslavou ľudského ducha a jeho inteligencie.

Londonova nová kniha ochromila a pobúrila vtedajšiu verejnosť, bola totiž otvorenou kritikou väzenských tyranských praktík (vďaka tomu sa neskôr zasadila o zlepšenie životných podmienok vo väzniciach v USA). Vtedajší kritici sa o novom spisovateľovom diele nevyjadrovali veľmi lichotivo – podotkli, že v knihe je obsiahnutej priveľa surovosti a jej obsah je len pre najsilnejšie povahy (Stone, 2009). V optike dnešnej doby však nahliadame na román ako na veľmi úprimné a silné dielo. Áno, aspekt drsnosti je nepopierateľný, ale obratný spisovateľov štýl s ním pracuje tak, že dielu dodáva punc autentickosti a pútavosti.

Hlavným hrdinom knihy je Darrell Standing, Morrellov spoluväzeň a jeho dobrý priateľ. Standing je bývalý profesor agronómie, sediaci za vraždu. V rámci svojich špinavých hier ho Winkwood, jeden z väzňov, usvedčí zo spolupodieľania sa na pašovaní dynamitu. Iróniou je, že žiaden dynamit neexistuje, ale Winkwood všetkých presvedčí, že jediný, kto o umiestnení dynamitu vie, je profesor. Výsledkom tejto absurdnej situácie je ultimátum: buď profesor prezradí miesto dynamitu, alebo sa môže zmieriť s doživotnou samoväzbou sprevádzanou barbarskými výsluchmi. Standingova voľba je jasná.

V prostredí samoväzby sa odohráva väčšina deja. Tam spoznáva dvoch mužov, ktorí obývajú ďalšie dve cely – Eda Morrella a Jaka Oppenheimera. Prostredníctvom šifrovaného klopkania na stenu vedú hodinové dialógy alebo hrajú imaginárny šach. Náš odsúdenec strávi mnohopočetné dni a noci aj v zastaranej zvieracej kazajke, v ktorej sa životné funkcie ocitajú na hranici života a smrti. Našťastie sa naučí zotrvať v astrálnom stave a cestovať do minulých životov a prežije tak veľa životných príbehov. Takmer každý minulý život, do ktorého vstupuje, začína veľmi detailným popisom nových postáv, prostredia a kontextu situácií, čím sa naproti hlavnému, čiže súčasnému príbehu spomaľuje tempo narácie.

Svoje „potulky po hviezdach“ interpretuje zvedavým spoluväzňom. Oppenheimer na rozdiel od Morrella neverí v nadpozemské javy. Postava Oppenheimera predstavuje racionálneho človeka, s ktorým sa môže stotožniť a súhlasiť empiricky založený čitateľ, ktorému sa v skepticizme vynárajú otázky ohľadom Standingovho astrálneho cestovania. Oppenheimer mu oponuje veľmi logicky vystavanými argumentmi, takže akoby plnil úlohu sprostredkovateľa medzi profesorom a pochybujúcim čitateľom.

Spojením silného príbehu a Londonovho vycibreného vyjadrovacieho jazyka získava román pečať nadčasovosti. Autor, ktorý podáva príbeh v prvej osobe, píše veľmi živelne a emotívne, svojho odsúdenca rečnícky vyzbrojil a ponúkol mu priestor na obhájenie svojich názorov. A premyslene vložené oslovenie čitateľa/občana a vo vzduchu visiace pálčivé otázky sú ukazujúcim prstom na celú spoločnosť. Spoločnosť, ktorá spokojne akceptuje neľudské zaobchádzanie, spoločnosť, ktorá akceptuje zneužívanie hierarchického statusu alebo spoločnosť s nezmyselnými zákonmi, ako je trest smrti. Londonovi sa podarilo vytvoriť pozoruhodný odkaz ľudstvu, ktorý môže byť inšpiráciou pre každého z nás.


Použité zdroje:

  • London, Jack: Tulák po hvězdách. Prel. Josef Pospíšil. 2. vyd. Praha: Labyrint, 2014. 340 s. ISBN 80-85935-25-2
  • Stone, Irving: Námořník na koni. Prel. Jarmila Fastrová. 1. vyd. Brno: Jota, 2009. 328 s. ISBN 978-80-7217-649-6.

Autor: Mária Krkošeková
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: