Urbex: Krása ztracených míst – Michael Kerrigan

Urbex: Krása ztracených míst – Michael Kerrigan

Urbex: Krása ztracených míst – Michael Kerrigan, Cpress 2018

„Slnko nevedelo, ako je jeho svetlo krásne, kým sa neodrazilo od budovy.“
Louis Kahn, americký architekt (1901 – 1974)

Pomaly a neistým krokom som kráčal po podlahe, ktorá každým mojím pohybom nepríjemne zaškrípala. Musel som si dávať veľký pozor, na toto územie predsa len nevstúpila ľudská noha už niekoľko desiatok rokov a čas tu po sebe zanechal výrazný podpis. Po pár krokoch som sa nakoniec dostal do hlavnej sály, do ktorej cez sčasti rozbitú okennú vitráž dopadalo posledné slnečné svetlo. Drobné čiastočky prachu sa v slabých slnečných lúčoch vznášali všade vôkol mňa a umocňovali tak nedotknuteľnosť tohto miesta. Po podlahe sa váľali knižky, ktoré zrejme svojou váhou, zubom času a účinkami vlhkosti spôsobili prasknutie niektorých poličiek a následné zosypanie sa. Cez vitráž sa dnu predierala zeleň a jasne tým dávala najavo, že si toto miesto preberá pod svoju nadvládu. Ten pohľad stál za to…

Urbex (Urban exploration alebo „mestský prieskum“) je preskúmavanie neprístupných miest a najčastejšie ide o opustené urbanistické stavby (továrne, podzemné tunely atď., budovy a stavby, ktoré už neslúžia svojmu účelu). Účastník sa dostáva na takéto miesta na vlastné riziko, často aj nelegálne, ale nie s cieľom vandalizmu. Hlavným účelom urbexu je zachytiť prostredníctvom fotografie silu času a prírody – ako sa dokážu podpísať aj na monumentálnych stavbách, ktoré mali ľuďom slúžiť dlhé roky. Najlepším a zrejme aj u nás najznámejším príkladom je mesto Pripjať pri Černobile (celé mesto bolo opustené z dôvodu jadrovej katastrofy a aj po desiatkach rokov je to stále mesto duchov).

Hlavnou zásadou ľudí, ktorí sa venujú urbexu, je, aby miesta, na ktoré vstupujú, ponechali v takom stave, v akom ich našli, nič neodnášali a nepremiestňovali. Ide tu o zachovanie pamäti danej lokality. Fotografie z takýchto miest ostávajú v súkromných zbierkach nadšencov, prípadne sa o ne podelia na sociálnych sieťach. V tom lepšom prípade vyjdú v knižnej podobe, ako napríklad Urbex: Krása ztracených míst od vydavateľstva Cpress. Kniha obsahuje veľké množstvo kvalitných fotiek, ktorými sa môžete nadchýnať vo väčšom formáte, keďže kniha má sama osebe úctyhodné rozmery 279×289 mm. A svojou váhou dáva tiež vedieť, že nejde o nejakú drobnú knižočku. Na viac ako 190 stranách (papier je kvalitný, s vyššou gramážou) nájdete krásne fotografie z mnohých, pre nás neprístupných miest. Môžete sledovať, ako viaceré slávne stavby doslova zapadajú prachom a vytrácajú sa z povedomia ľudí. Vďaka takejto publikácii však ostanú navždy zachované aspoň v podobe, v akej stratili svoj význam. Tu však nejde o zachytenie ponurej či hororovej atmosféry (ktorá sa, samozrejme, na takýchto opustených miestach často nachádza), ale o priblíženie sily prírody a času. Na mnohých fotografiách si rýchlo všimnete, že hneď ako človek opustí to, čo veľkolepo vybudoval, príroda na seba nenechá dlho čakať a pomaly, ale isto si berie späť to, čo jej človek kedysi vzal.

Fotografie v knihe sú doplnené sprievodným textom autora, ktorý nám sčasti prezrádza stručnú históriu alebo účel daného opusteného miesta. Samozrejme, táto kniha nie je o textoch, ale o fotkách, no napriek tomu mi tu chýbalo viacej faktov. Chcelo by to hutnejšie informácie prečo a kedy začala stavba chátrať, čo sa v nej udialo a pod. Áno, tieto informácie tam síce chýbajú, ale na výnimočnosti to tejto publikácii neuberá. Pri prezeraní fotiek sa vrátite späť v čase a poskladáte si tak vlastný príbeh, ktorý sa tu mohol, ale aj nemusel odohrávať…


Autor: Tomáš Obert
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: