V podstate som celkom v poriadku – Gail Honeymanová

V podstate som celkom v poriadku – Gail Honeymanová, Plus 2017

Zo začiatku som bol z knihy V podstate som celkom v poriadku nadšený. Príjemne som sa zasmial, oddýchol si a nemusel príliš rozmýšľať nad dejom. Časom mi to však prišlo rutinné a chýbalo mi nejaké napätie, strach alebo sklamanie. Komické momenty zatienil smútok hlavnej postavy a chýbala mi nejaká iná emócia okrem ľútosti. Každou nasledujúcou stránkou som mal z knihy väčšiu a väčšiu depresiu.

Ďakujem autorke, že mi otvorila oči. Možno ste si všimli, ako rýchlo som zmenil názor, ale presne takto som ho zmenil aj pri čítaní. Uvedomil som si, že autorke nešlo o príbeh, ktorý sa stane bestsellerom, ale o príbeh, čo nám zmení názor či pohľad na svet. Nenásilným spôsobom nám cez knihu vštiepila svoje osobné názory. Obdivujem knihu z toho dôvodu, že hovorila aj nepísanými slovami. Musíme ju čítať s otvorenými očami a pokojnou hlavou, aby sme si všimli hlavnú myšlienku knihy. Zjednodušene povedané, hlavnou myšlienkou je, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Hlavná postava pôsobila negramotne a nevedela sa prispôsobiť základným spoločenským pravidlám. Bral som ju však ako šťastnú vo svojej hlúposti. Ale ako som sa neskôr dozvedel, postava za nič nemohla. Nemohla za to, že bola iná a určite nebola taká šťastná, ako na prvý pohľad pôsobila. Z hlúpych maličkostí to prerástlo do vážnejších problémov a zaujímavého záveru knihy. Nie však do dych berúceho záveru, ktorý som zhltol na jedno prečítanie. Na pomalé napätie, ktoré sa pomaly aj vytratilo. Koniec knihy mi však prišiel neukončený, ale asi si ho máme domyslieť sami tak, aby sme boli všetci spokojní.

Knihu naozaj neodporúčam čitateľom, ktorí uprednostňujú dej pred posolstvom. Som rád, že som si knihu mohol prečítať.


Autor: Milan Jašo
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: