V znamení ametystu – Majka Danihelová

V znamení ametystu – Majka Danihelová

V znamení ametystu – Majka Danihelová, CooBoo 2018

Na knižný trh zavítala novinka V znamení ametystu, ktorá je fantasy debutom mladej slovenskej blogerky Majky Danihelovej. Keďže ide o young adult žáner, kniha je v prvom rade určená pre mladšie ročníky, avšak na svoje si prídu najmä nadšenci fantastiky. Predovšetkým ulahodí tým čitateľov, ktorí uprednostňujú nadprirodzené bytosti žijúce v lesoch, napätie, zvraty a vtipné monológy. Kniha dokáže zaujať ešte pred samotným čítaním, a to hneď prvým dojmom, pretože príbeh je „oblečený“ v peknej charakteristickej obálke, vo fialovo-čiernom prevedení s pevnou väzbou.

Dej knihy pochádza zo súčasného prostredia – hlavná postava Meggie žije jednoduchým americkým životom tínedžerky, hoci nie úplne normálnym. Dôvodom neobyčajného života je strata rodičov v útlom veku a to, že má v pätách viacero problémov. Už od detstva sa totiž vyznačovala anomáliou – dotykom dokázala vyliečiť akýkoľvek neduh (čo by, samozrejme, bolo na škodu nevyužiť). Po čase ju však začnú prenasledovať zvláštne fialové vlny, ktoré sú dôvodom jej prechodu do iného sveta. To všetko sa čitateľ dozvedá hneď v úvodnej kapitole. Druhá kapitola zobrazuje už hrdinkin príchod do neznámeho sveta a pohľad naň. Obyvatelia v ňom akoby žili v inom, prastarom storočí, čo znásobí Megginu túžbu po úniku.

V knihe sa zobrazuje kontrast vyspelého, technologicky inovatívneho sveta so starším, technicky a morálne odlišným svetom. Rozdiely sú poukázané viackrát (väčšinou sťažnosťami od hlavnej postavy). Okrem toho znaky odlišnosti možno spozorovať taktiež v životnom štýle, dopravných prostriedkoch či v dialógoch postáv. Ako príklad uvediem zopár viet z rozhovoru hlavnej hrdinky s jedným dievčatkom z Ametystového lesa:

„Prosím, poď so mnou dnu. Mama ti pomôže vrátiť sa domov.“
„Musím si iba zavolať. Stačí, ak mi požičiate mobil.“
Dvakrát zažmurkala, akoby mi nerozumela. (s. 29)

… „Nechaj hovoriť mňa. Ak sa ťa mama zľakne, zavolá hneď strážcov.“
„Okej.“
„Čo je okej?“ (tamže)

Autorka vo svojom prvotnom rozprávaní vytvorila očarujúci lesný svet, v ktorom vystupujú legendárne bytosti, ktoré viacerí poznáme z rozprávok. Tieto bytosti žijú od seba viac-menej oddelene a zaraďujú sa do šiestich kráľovstiev. Kráľovstvá tvoria Mesačné kráľovstvo, spomínaný Ametystový les a kráľovstvá mágov, škriatkov, wimpov a ľudí. Popri nich ešte existuje Ostrov nyxov, ktorý sa vyznačuje zlom. Ako si možno všimnúť, vnútro knihy obsahuje dve detailne vytvorené mapy (navrhnuté sú na začiatočných stranách) znázorňujúce celý fiktívny svet, v ktorom sa ocitne hlavná hrdinka. Stvorenia z Lesa bývajú v jednoduchých domcoch a žijú prostým životom, bez poznania moderných technológií. Ich život sa riadi tvrdým zákonom, ktorý nehodno porušovať, lebo by ich stihol prísny trest. V tomto úchvatnom, i keď prečudesnom svete sa jedného dňa znenazdajky ocitne Meggie, ktorá sa každou jednou bunkou vzpiera svojmu osudu a pokúša sa o útek. Popritom jej hrozí nebezpečenstvo, pretože cudzinci sú v krajine neželanými návštevníkmi. Avšak ako sa dá skryť v neznámom svete, v ktorom vás každý hľadá a spozná?

Postava hlavnej protagonistky Meggie sa vyznačuje svojskou povahou, pre ktorú sú najpríznačnejšími znakmi sarkazmus, drzosť, hrubá sila a sebavedomie. V istých momentoch ma však zaskočila jej bezcitnosť, ba až krutosť, ktorá zvykla prerásť do väčších rozmerov. Mnohokrát som nesúhlasila s jej postojmi k danému človeku, ku ktorému sa správala príliš otvorene, napriek jeho citlivej povahe. Inokedy ma ale príjemne prekvapila svojím ojedinelým mäkkým správaním. Pasáže boli preto v týchto miestach emočne najsilnejšie. Zo všetkých aspektov ma najviac bavil jej neoceniteľný zmysel pre humor, ktorým oplývala ako jediná zo zainteresovaných postáv, a rovnako jej odvaha.

Linka príbehu sa odvíja postupne, dej sa nevracia späť do minulosti. Autorka využíva novodobú reč mladých – slang, ktorý sa časom v texte vyskytuje v menšom množstve, keďže sa hlavná hrdinka zadaptovala s prostredím. V deji možno nájsť niekoľko typov priateľstva (či už staré alebo novodobé), všetky sú pevné. Čo sa týka romantických scén, tých je v texte iba zopár. Väčšinou sa román odvíja v napätom duchu, kde sa postavy postupne spoznávajú a vyvíjajú. Až pri čítaní posledných strán nastane zvrat s neočakávaným záverom. Kniha sa dá pokladať za nenáročné, oddychové čítanie, pre ktoré je sľúbené pokračovanie.


Autor: Nikoleta Pavlíková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: