Vladimíra Šebová  – Hypersomnia

Vladimíra Šebová  – Hypersomnia, Citadella 2017

Vladimíra Šebová, mladá úspešná autorka, ktorej knihy sa tešia veľkému úspechu, konečne vydala pokračovanie Insomnie. Po roku sme sa dočkali druhej časti sci-fi trilógie. Pokračovanie s názvom Hypersomnia sa líši nielen počtom strán, ktorý bol badateľne väčší, ale aj obsahom. Žiaľ, málokedy sa udeje, že druhá časť prekoná prvú. Nedeje sa to len filmom, ale aj knihám. Zatiaľ čo Insomnia ma totálne pohltila, nedávala mi spávať a ani dýchať, pokračovanie ma, popravde, až tak nezaujalo.

Nielenže sa zmenil štýl písania, ale aj štýl samotného príbehu. V prvej časti postava komunikovala priamo s čitateľom, a tak ho vtiahla priamo do deja knihy. Hoci si mnohí túto nezvyčajnosť pochvaľovali, autorka sa ju rozhodla z pokračovania odstrániť. Toto odstránenie mi neprekážalo až tak, ako prečačkanie príbehu. Na Insomnii sa mi páčila jednoduchosť a čistota príbehu, žiaľ, tej som sa v pokračovaní nedočkal. Autorka sa pravdepodobne snažila napodobniť štýl amerických filmov, a tým zmenila pre mňa obľúbený príbeh na „tuctovku“. Teda, aspoň jeho časť.
Začiatok knihy ma veľmi zaujal, stránkou a stránkou ma však začínal viac a viac nudiť. Som však veľmi rád, že som v čítaní pokračoval a dočkal sa záveru, ktorý knihe môžu závidieť najslávnejšie svetové bestsellery. Preto to autorke odpustím.

Samozrejme, Šebová sa v niečom aj polepšila, z čoho mám nesmiernu radosť, a to vzťahmi medzi postavami. V knihách nemám rád množstvo postáv a zamotaných vzťahov, ktoré sa postupne rozvíjajú, splietajú a podobne. Mám pocit, že sa v podobných šlamastikách nestrácam sám. Stalo sa mi to aj v prvej časti – Insomnii. Autorka si to pravdepodobne uvedomila a vzťahy a aj množstvo postáv rázne zosekala a ja som sa konečne v knihe nezamotal. Rád by som pochválil aj originalitu postáv a ich nezvyčajné osudy. Jedna ma však zaujala viac ako ostatné, a to konkrétne Harper/Jackie. Zaujímavejšiu postavu som zatiaľ nevidel, a zistenie, ktoré prišlo na konci knihy, bolo také prekvapujúce, až sa mi na tele objavila husia koža. Tú mi vyvolal aj osud postavy, ktorý mi spôsobil menší smútok, aj keď patrila k záporným postavám. Čo mi však prekážalo na vzťahoch postáv je dokonalý vzťah hlavnej hrdinky Sary s jej priateľom Bartonom. Sara ho obdivuje, ospevuje a ich dokonalosť sa nachádza takmer na každej stránke. Dúfam, že sa to v pokračovaní zmení a dokonale vykreslený pár začne čeliť krutej realite.
Obálka knihy sa od prvej časti veľmi nelíši. Jediným odlišným znakom je poloha modelky na prednej stránke a znak na boku knihy.

Hoci mala kniha množstvo nedostatkov, stále patrí k tej lepšej literatúre, ktorú som schopný čítať aj viackrát. Dúfam, že autorka sa zo svojich doterajších chýb poučí a treťou, poslednou časťou nám všetkým vyrazí dych. Verím, že na to má. Rád by som podotkol, že táto trilógia sa prekladá aj do iných jazykov a postupne sa dostáva na zahraničný trh, z čoho som sám veľmi nadšený. Za túto knihu sa v zahraničí nemusíme hanbiť a s veľkou hrdosťou môžeme povedať: „Toto napísala autorka z mojej krajiny.“


Autor: Milan Jašo
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: