Vojtech Beniczky: „Mám rád ženské hrdinky v knihách a seriáloch, ale aj v reálnom živote.“

Vojtech Beniczky

Do slovenskej literatúry ste vstúpili ako autor detektívnych príbehov. Čo vás viedlo k tomuto žánru?
Knihy s kriminálnou zápletkou mi boli vždy akosi najbližšie. A dospieval som na začiatku 90. rokov v Bratislave, kriminálne prostredie mi je celkom známe. Pohyboval som sa v centre mesta, poznal som množstvo rôznych ľudí a naberal životné skúsenosti. Bolo to pre mňa poučné. Ale moja fantázia mi velí príbehy si vymýšľať. Charaktery sú však reálne.

Inšpirácia bola získaná aj vďaka spisovateľom tohto žánru? Ak áno, tak kto a najmä čím bol inšpirujúci?
Mám rád severské krimi. Jo Nesbo, Arne Dahl, Camilla Lackberg vedia vždy prísť so zaujímavým pokračovaním svojej série, čo nie je jednoduché. Najviac zo všetkých na mňa zapôsobil Stieg Larsson. Jeho trilógiu Millennium som doslova sfúkol. Veľmi som si obľúbil všetky kladné postavy. A s Mikalelom a Lisbeth som prežíval každý okamih. Stieg Larsson dokázal do deja neuveriteľne zakomponovať najväčšie problémy dnešnej spoločnosti.

Vojtech Beniczky
Vojtech Beniczky

Okrem samotnej kriminálnej zápletky ste vo svojom románe Stvorená objasňovať zločin rozoberali aj medziľudské vzťahy a ako hlavnú hrdinku ste si vybrali ženu s viacerými osobnými problémami. Bolo v niečom iné alebo náročnejšie pokúsiť sa rozmýšľať a konať ako žena?
To, že som si vybral ženu za hlavnú hrdinku, bolo spontánne rozhodnutie. Mám rád ženské hrdinky v knihách a seriáloch, ale aj v reálnom živote. Vzhľadom na skôr mužské záľuby Pauly Santorisovej to pre mňa nebolo ťažšie. Vytvoril som jej prostredie, v ktorom sa viem orientovať.

Takže rád beháte, posedávate v kaviarňach, uprednostňujete chôdzu, poprípade iný druh dopravy ako autá?
Ani som si neuvedomil, že ma to až tak vystihuje. Ale je to presné. To vysedávanie v kaviarňach som vekom už obmedzil. Ale autom jazdím, len keď je to nevyhnutné a veľa kilometrov prejdem pešo. 

Bol to váš debut. Ako vyzeralo jeho písanie a potom aj ponúkanie vydavateľstvám?
Predtým som nenapísal ani jednu poviedku. Všetky rady, ktoré som čítal na internete, hovorili, že mám začať s krátkym textom, potom skúsiť nejaké poviedky a do písania knihy sa pustiť, až keď toto zvládnem. Lenže ja som mal plnú hlavu tohto veľmi dlhého príbehu. Trikrát som to prepisoval a potom ešte dolaďoval detaily. Svoj rukopis som poslal veľkým vydavateľstvám, ale aj mladému vydavateľstvu Elist. S pánom Petrom Hoferekom sme rýchlo našli spoločnú reč. Mám na to skvelé spomienky. Bol to úžasný pocit. 

Veľa spisovateľov si vyberie hlavného detektíva, ktorému pridáva kriminálne vyšetrovanie i v ďalších knihách. Dá sa očakávať, že to bude aj prípadom Pauly?
Dúfam, že áno. Píšem pokračovanie, tak hádam sa mi vydarí.

Každý autor sa snaží vtesnať do určitého počtu strán tie najhlavnejšie myšlienky, ktoré má potrebu odovzdať. Čo bolo tým hlavným, čo ste chceli povedať, či už cez svojich hrdinov, alebo samotným príbehom?
Túžba po moci a rýchle zbohatnutie často víťazí nad zdravým rozumom. Je medzi nami veľa závisti a predsudkov. V debute Stvorená objasňovať zločin, som sa snažil zachytiť už vyššie spomenuté medziľudské vzťahy, ako ich cítim a myslím, že práve do nich som vložil najviac zo svojho ja. Vo svojich dvoch poviedkach som chcel predovšetkým vystihnúť snahu ľudí, ktorí sa pokúsili zmeniť k lepšiemu. A aj keď to je obvykle náročná cesta, tak to stojí zato. Nemusí to však dopadnúť dobre. V poviedke Mali to byť dva dni plné rozkoše (Muži vs. Ženy) to je Erik, ktorý opustil život na hrane a namiesto ľahko nadobudnutých špinavých peňazí sa rozhodol živiť poctivo. Našiel si dobrú ženu a aj on sa snažil byť dobrý. Bohužiaľ, nezvládol to podľa svojich predstáv a zabilo ho sukničkárstvo. V poviedke Zlatý delfín (Vražedná sedmička) sa narkoman Richie vzdá doterajšej lásky k heroínu kvôli dievčaťu svojich snov. Ibaže sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Už ste spomenuli, že píšete pokračovanie príbehu Pauly. Máte premyslené, čo bude v tomto románe tým hlavným, čo chcete odovzdať svojmu čitateľovi?
Dúfam, že pokračovanie románu prinesie v prvom rade zaujímavé čítanie. Bude trocha menej o medziľudských vzťahoch a bude v ňom viac napätia. Ale príbeh sa snažím podať odľahčenou formou a verím, že sa bude dobre čítať.

Na záver. Čím je autor Vojtech Beniczky iný od ostatných autorov vo svojom žánri?
Nikdy nebolo mojím cieľom sa niekomu podobať, ani sa za každú cenu odlišovať. Píšem podľa vlastných pocitov, a keď sa moje pocity zmenia počas písania príbehu, tak ho pokojne celý prepíšem. Možno som ale iný práve tým, že som pred hlavnou postavou detektíva chlapa, čo sa asi od muža autora očakáva, uprednostnil ženu. Ale išlo o spontánne rozhodnutie.


Autor: Slávka Kodadová
Zdroj obrázkov:  Vojtech Beniczky
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: