Výkrik – Nicolas Beuglet

Výkrik – Nicolas Beuglet

Výkrik – Nicolas Beuglet, Lindeni 2018

Každý z nás má z niečoho strach. Je to prirodzená ľudská vlastnosť človeka, ktorá je v nás vštepená odjakživa a má ochranný účinok. Keď človek pocíti náznak strachu, začne byť ostražitý, viac premýšľa o postupnosti nasledujúcich krokov v danej situácii a snaží sa predísť tomu najhoršiemu. Ale čo ak je ľudský mozog vystavený takému stupňu strachu, že ho nedokáže prijať a dôjde k úmrtiu daného jedinca? Je to vôbec reálne? Možno vás to prekvapí, ale k takejto situácii naozaj môže dôjsť.

Sarah Geringënová sa nachádza v komplikovanej životnej situácii, keď stratila dôveru v partnera a život sa jej začal nečakane rozpadať rovno pred očami. Akoby toho nemala málo, je povolaná ako vyšetrovateľka k prípadu, do ktorého sa nehrnie s nadšením. V psychiatrickej liečebni v Osle došlo k rutinnému prípadu úmrtia pacienta. Rutinné sa to však zdalo iba spočiatku. Po príchode na miesto vyšetrovania polícia skonštatovala, že úmrtie bolo spôsobené samotným pacientom. Ten sa zrejme vplyvom nejakej psychickej poruchy pokúsil sám seba uškrtiť. Súdny lekár však túto možnosť okamžite vylúčil, keďže to z fyzického hľadiska nie je možné. Sarah však zaujalo čosi iné – usmrtený pacient bol nájdený v zatvorenej cele, s ústami roztiahnutými do nemého výkriku a očami hladiacimi na stenu plnú záhadných kresieb. Nejasná bola nielen jazva na pacientovom čele v podobe čísla 488, ale aj jeho identita. Nikto totiž nepoznal jeho meno ani akúkoľvek zmienku o jeho minulosti. Bol tento človek vystavený takému strachu, ktorý mohol spôsobiť jeho smrť? Ak áno, čo také ho natoľko vydesilo? Sarah pri vyšetrovaní, ktoré ani sčasti neprebieha podľa jej predstáv, odhaľuje fakty postupne ju dovádzajúce k utajovanému projektu, ktorý nemal byť nikdy odhalený verejnosti. Bude však mať dostatok odvahy na to, aby čelila vlastnému strachu?

Výkrik je zaujímavý triler od francúzskeho autora Nicolasa Beugleta, ktorý na slovenský trh prinieslo vydavateľstvo Lindeni. Osobne ma knižka zaujala hlavne z dôvodu, že podtitul sa niesol v duchu, ktorý predáva už sám osebe, a to Inšpirované skutočnými udalosťami. A nesmiem opomenúť ani krásne grafické spracovanie, ktoré je jednoduché, ale veľmi tematické a pôsobilo na mňa tým temnejším, záhadnejším dojmom. V jednoduchosti – vydavateľstvo zvolilo ten druh obálky, ktorá vás donúti sa pri nej v kníhkupectve zastaviť.

A teraz k samotnému príbehu. Očakával som od knižky zamotaný príbeh popretkávaný mrazivými prvkami, ktoré budú v texte podprahovo odkazovať na skutočné udalosti. Moje očakávania sa sčasti splnili a sčasti nie. Autor nás hneď od začiatku vtiahne priamo do deja. Ako čitatelia sme postavení pred hotovú a nie práve najpríjemnejšiu vec – záhadná smrť psychiatrického pacienta. A záhadná je v pravom slova zmysle. S opisom sa Nicolas vyhral naozaj skvele. Čítanie riadkov, ako Sarah vstupuje do psychiatrickej liečebne a prichádza do kontaktu s nebožtíkom, vyvoláva tú pravú pochmúrnu a nepríjemnú atmosféru, z ktorej mi sem-tam prebehli zimomriavky po chrbte. Pomyslel som si, že toto je kniha pre mňa, a tak som otáčal stránku za stránkou. Všetko odsýpalo jedna radosť, až kým neprišla na rad láska… Áno, láska musí byť asi všade, lebo bez lásky sa nedá žiť, s tým súhlasím, ale v tejto knižke ma to trochu vyrušovalo. Nechcem povedať, že by mi to tam vyslovene prekážalo, ale naozaj som dúfal, že celý príbeh sa bude niesť v tej chladnej, nehostinnej atmosfére, ktorú autor načrtol na prvých stránkach knihy. Samozrejme, že nešlo o žiadnu „ťažkú romantiku“, no aj v takej miere, v akej bola do príbehu zakomponovaná, mi to tam nesedelo. Mal to byť triler o ľudskom šialenstve, tak som tam chcel mať to šialenstvo. A nemalo sa ním šetriť. Ale toto by bola jediná výčitka k príbehu. Keď si odmyslím to občasné ľúbostné iskrenie medzi hlavnými postavami, dostal som to, čo mi knižka sľubovala. Príbeh sa neustále rozvíjal a napredoval, okolnosti okolo pacienta 488 sa zdali byť stále zamotanejšie, no čitateľ sa v nich určite nestratí, pretože časom všetko do seba zapadá. Hlavné je gradovanie napätia a to, že sa autorovi podarilo držať čitateľa v úzkych až do posledných stránok – a to doslova. Okrem toho naozaj odkazuje na projekty, ktoré sa v minulosti reálne uskutočnili a ktorých účel bol hrôzostrašný. Často som pri čítaní rozmýšľal nad tým, kam je až človek schopný zájsť len pre to, aby objasnil niečo, čo mu ani nie je súdené pochopiť. Sú jednoducho veci, ktoré zrejme majú ostať zahalené akýmsi rúškom tajomstva. A keď vás knižka núti nad obsiahnutou problematikou rozmýšľať, myslím si, že splnila svoj účel.


Autor: Tomáš Obert
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: