Zabudnúť na atrament v pere a celulózu v papieri / TVORÍME

počítačová sieť je preťa(tá)žená!

nechaj lietať šarkana bez vzduchu

svietiť to, čo dávno vymrelo

poskakuj na dúhe ako na trampolíne

nechaj sa zničiť sebou bez seba a v sebe

pozeraj sa na neviditeľné

nechaj sa unášať nebom bez pozlátky

buď zmočená dažďom, keď mesiac spí

nech ťa farby deprimujú, keď sa ti slzy sánkujú po tvári

buď ticho, keď je svet vysokokalorický

ukry sa do stromu a veveričke neber oriešky

zbav sa nevedomosti a vystúp na horu Sinaj

čítaj konce riadkov, aby si cítila dotyk šibalstva

nenechaj všetko na osud prilepený na stene

to správne a zvláštne sa skrýva vo fľaši s kyslými uhorkami

stoj, počkaj, na hviezdy máš príliš nízky vek

buď priklincovaná pevne na zemi s rukami vbok

objímaj ihličie a teš sa z lentiliek

na anjelov si nepýtaj ich telefónne číslo, iba keď horí tvoja myseľ

myslieť optimisticky smieš, len keď je PH pod 7

buď sama sebou v slimákovej ulite v strede fontány

opíš svoj pocit na stupnici od 1 do 10 a nepýtaj si ceruzku

plač do rukáva starého trička a krič morzeovku

nepi zlú vodu, lebo ťa pohár vysmeje

zabudni na trón vedľa tvojej postele, radšej rátaj vešiaky v skrini

nepozeraj sa na kľúče, keď okolo teba lieta obloha

vypni rozum a užívaj si pieseň zo studne

pes ti zabreše, čo človek nevypovie

dnu von, dnu von, na gumu, von

mysli na detstvo

a svet sa otočí k tebe

peace


Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: