Žijeme v 1984?

Žijeme v 1984?

Klasika Georgea Orwella je stále populárnou aj po šesťdesiatich deviatich rokoch od jej prvého vydania. Minulý rok sa stala opäť bestsellerom. V kníhkupectvách sú naďalej poličky plné výtlačkov. Ľudia berú obľúbený román znova do rúk. Prečo? Je to preto, že svet, o ktorom čítame, začína pripomínať ten, do ktorého sa každé ráno zobúdzame?

Orwell v knihe 1984 predstavuje dystopickú budúcnosť – totalitný štát ovládaný tajomným Veľkým bratom. Súkromie tu neexistuje. Ľudia sú sústavne kontrolovaní a špehovaní. Individualita či sloboda prejavu vymizli. Vďaka novým technológiám je verejnosť väzňom vlády.

„Veľký brat ťa sleduje.“ (s. 2)

V knižnej Oceánii vláda dohliadala na svojich občanov cez televízne obrazovky. Tie sa pozerali na divákov. Pomocou nich Veľký brat úplne zničil súkromie obyvateľov Oceánie. Nás (zatiaľ) televízory nesledujú. Avšak kamery na počítačoch? Už dlhšie je známe, že pre agentov tajných služieb či hekerov nie je také ťažké nabúrať sa nám do zariadenia a nahliadnuť do života. Kamery nemajú zalepené už len tí najväčší paranoici s klobúčikmi z hliníkovej fólie.

Pri pohľade na najnovšie technológie má človek pocit, že sa už ocitol v sci-fi. Digitálny asistenti ako Alexa či Googlov Assistant nás posúvajú na ceste za utópiou. V každom druhom sci-fi by práve tieto zariadenia boli nástroje zloduchov v príbehu či samotným zloduchom. Obe firmy ubezpečujú verejnosť, že zariadenia nie sú v službe, pokiaľ im niekto nedá pokyn. Možno nás títo moderní pomocníci neodpočúvajú, ale predstava, že majú takú moc, nie je veľmi upokojujúca. Čoskoro budú domácnosti plné prístrojov, ktoré nás dokážu počúvať, sledovať či zaznamenávať naše správanie.

„Nevedomosť je sila.“ (s. 6)

V Orwellovom svete obrazovky nesledovali ľudí len v ich domácnostiach. Sledovali ich všade. Takisto bezpečnostné kamery v našom svete sú takmer na každom kroku. Opäť najnovšie technológie idú za Orwellove predstavy. Vďaka softvéru na rozpoznávanie tváre dnes bezpečnostné kamery dokážu upozorniť majiteľov obchodov, keď nejaký zákazník zodpovedá opisu hľadanej osoby. Siete kamier spolu vedia spolupracovať a dokážu tak vystopovať niekoho cez niekoľko miest.

Pred štyrmi rokmi Edward Snowden presvedčil niektorých ľudí, že v Oceánii už žijeme. Odkryl špehovacie praktiky americkej NSA (Národná bezpečnostná agentúra) v spolupráci s tajnými službami Británie, Austrálie a Kanady. Sledujú celú online aktivitu a komunikáciu svojich občanov. Profily na sociálnych sieťach, chaty, esmesky, telefonické rozhovory… Je to na zaručenie bezpečnosti. Koľkým teroristickým útokom sa predišlo? Pod ilúziou bezpečia môže vláda kontrolovať a ovládať ľudí. Priemernému slovenskému obyvateľovi je to však jedno. Netýka sa ho to. Nemá čo skrývať, povie si…

„Nič nepatrilo človeku osobne, okrem niekoľkých kubických centimetrov vnútri jeho lebky.“ (s. 18)

Korporácie však fungujú na rovnakom princípe. Google má všetky naše e-maily či históriu vyhľadávania. Telefóny o nás vedia úplne všetko. Na základe našej online aktivity sú spoločnosti schopné vybudovať si o nás databázu. Googlite si niečo o programovaní a zrazu vám na Facebooku vyskakujú reklamy na programátorské kurzy. Píšete si o najnovšej grafickej karte a zrazu máte reklamy na ňu v mailovej schránke. Komerčné firmy sa snažia čo najlepšie vyhovieť našim potrebám. Alebo tým svojim.

„Moc nie je prostriedok; ale cieľ.“ (s. 276)

Najsilnejšou silou Veľkého brata je propaganda a dezinformácie. V knihe Ministerstvo pravdy prepisuje históriu tak, aby vyhovovala zámerom vlády. Orwell vymyslel pojem doublethink – dvojité myslenie. Obyvatelia Oceánie verili v dve protichodné tvrdenia. Verili Veľkému bratovi, aj keď zároveň vedeli, že klame.

Už v minulosti ovládali politici svoj ľud cez propagandu a prepisovanie dejín. Stalin vymazal svojich politických oponentov a odporcov z fotografií učebníc. Takisto Hitler, ktorý sa podieľal na pálení kníh. Ktokoľvek ovláda informácie, ovláda tým zároveň ľudí.

Niektorí tvrdia, že dnes žijeme v informačnej vojne. Fakty sú ľahko ohybné. Internet sa hemží dezinformačnými webmi. Politici prekrucujú svoje výroky. Vedome klamú a presviedčajú verejnosť, že nie. A človek sa topí v tomto búrlivom mori alternatívnych faktov.

Tí, ktorí zažili režim minulého storočia, zažili 1984. Sledovanie, prenasledovanie, utláčanie… Orwell sa inšpiroval režimom zo ZSSR. Dnes môžeme vidieť príklady na Severnej Kórei či Číne.

„Sloboda znamená slobodne prehlásiť, že dva a dva sú štyri. Ak je toto dané, všetko ostatné z toho vyplynie.“ (s. 84)

V súčasných demokratických krajinách nežijeme v 1984. Technológie a informácie majú potenciál vrhnúť nás do čiernej diery dystopie. Je na nás, či sa necháme. My musíme byť kritickí k tomu, čo čítame. Ak si chceme uchrániť súkromie, musíme si dať námahu naučiť sa potrebné kroky. Máme väčšiu moc, než si myslíme.


  • Použitá literatúra: ORWELL, George. 1984. Penguin Books. 2008
  • Zdroj: www.androidauthority.com, www.lithub.com

Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: