Zločin a trest – Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest

Zločin a trest – Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1957

Na strednej škole nám hovorili o knihe Zločin a trest ako o príbehu chudobného študenta, ktorý vraždil pre peniaze, a neskôr sa musel vyrovnávať so svojím svedomím. Po prečítaní románu som však veľmi rýchlo pochopila, že je to o niečom úplne inom.

Raskoľnikov je skutočne chudobným študentom, ktorý sa rozhodol zabiť a okradnúť celkom dobre zabezpečenú starenu. A skutočne ho jeho skutok nasledujúce dni sprevádzal. Na prvý pohľad sa to zdá byť jednoduché – bol chudobný, a tak ju zabil. Jeho svedomie mu však odvtedy nedalo pokoja. Krásna morálna príučka, že svedomie nepustí. Koniec.

Nie.

Raskoľnikovov čin mal oveľa hlbšiu podstatu, ktorá je detailne rozobratá na stranách veľkolepého diela od Dostojevského. Zabil, pretože veril, že skutočne silný človek – taký, ktorý v budúcnosti dokáže veľké veci – je schopný zabiť bez akéhokoľvek zaváhania či pochybenia. Starú tetu považoval za nepatrnú obeť, pripadala mu odstrašujúca a nevidel v nej nič, čo by stálo za to nechať nažive. Bola ideálnou obeťou, a okrem toho si tým mohol značne privyrobiť.

Považoval ju za niečo nižšie – niečo, čo mohol pokojne obetovať za vyššie dobro, konkrétne vlastné dobro, dobro výnimočnej budúcnosti.

Dôvodom, prečo to Raskoľnikova tak zožieralo, neboli výčitky svedomia. Nepodarilo sa mu to tak, ako chcel. Neurobil to dosť chladne. Bol roztrasený a neistý, v horúčke. Urobil niekoľko chýb a nedokázal ju ani poriadne okradnúť. Dokonca sa vyskytla i nevyžiadaná obeť – jej sestra.

Uvedomil si, čo to dokazuje; buď ešte nebol pripravený na prvý a rozhodujúci krok k svojej vysnívanej budúcnosti, alebo jednoducho nepatrí medzi tých silných, vyvolených na veľké veci.

Niekoľko dní sa Raskoľnikov nachádza v zvláštnej nálade; je nerozhodný, neustále mení svoje kroky a nie je si istý, ako ďalej. Okrem toho sa mu do cesty pripletie jeho mama so sestrou, ktoré si myslia, že je chorý. Nesmieme opomenúť ani Razumichina. Ten je obrazom dokonalého priateľa – snaží sa mu pomôcť zo všetkých síl aj napriek tomu, že ho Raskoľnikov neustále odmieta a je k nemu vyslovene odmeraný.

Nikto z nich však nevidí, čo sa v ňom skutočne odohráva. Nikto z nich to nemôže pochopiť, a on si je toho vedomý.

Výnimočnou súčasťou príbehu je aj Soňa, dcéra miestneho opilca, Raskoľnikovho známeho, ktorý práve zomrel. Je to vysoko kontrastná postava – kvôli dlhom svojej rodiny pracuje ako prostitútka, no napriek tomu je symbolom čistoty a nevinnosti, ktoré sa odrážajú v jej duši.

Je to akýsi Raskoľnikovov protipól a zároveň spojenec. Jeho činom je síce zhrozená, no zároveň sa zaviaže k tomu, aby ho nasledovala po celý čas jeho púte za odčinením svojho neuváženého skutku. Možno si tak sama odpykáva svoje hriechy.

Zločin a trest je ten typ knihy, na ktorú musíte mať otvorenú myseľ a byť pripravený pozerať sa na veci z iného uhla, ako je ten bežný. Autor sa tu do hĺbky venuje morálnej dileme hlavného hrdinu, ktorý je síce inteligentný a ambiciózny, no napriek tomu sklamal sám seba v skúške, ktorú považoval za najpodstatnejšiu.

O čom to svedčí? Že niekedy len dobre premyslený plán nestačí a človek musí mať práve tú vrodenú chladnokrvnosť, aby daný plán dokázal bez zaváhania splniť? Alebo ide len o jednoduché ponaučenie, že sa človek má riadiť všeobecnou morálkou a neprekračovať jej hranice kvôli vlastnému egu? Nuž ale potom čo s tými, ktorí to dokázali? Čo s tými skutočne chladnokrvnými, čo prekročili hranice a stali sa „veľkými“?

Román Zločin a trest vám predostrie práve takéto a mnohé iné otázky, nad ktorými sa počas čítania zamyslíte, a ktoré vo vašej mysli otvoria aj také časti, o ktorých ste nevedeli, že ich v sebe máte.


Autor: Sofia Prétorová
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: