Zulejka otvára oči – Guzeľ Jachinová

Zulejka otvára oči – Guzeľ Jachinová

Zulejka otvára oči – Guzeľ Jachinová, Slovart 2018

Jachinovej najnovšiu knihu Zulejka otvára oči som si chcela prečítať už dávno, pretože ma vždy lákali knihy, kde sa príbehy obyčajných ľudí odohrávali na pozadí veľkých historických udalostí.

Budovanie socializmu v Sovietskom zväze, pri ktorom sa z roľníkov, ktorí neodovzdajú prídely, stávajú kulaci a nepriatelia vlasti, ovplyvnili život skromnej tatárskej ženy Zulejky. Zulejka žijúca dlhé roky po boku tvrdého muža a nepríjemnej svokry stráca zmysel života a nádej na lepšie a svetlejšie dni. Jej jediným cieľom je prežiť ťažké prírodné podmienky v nehostinnej tajge a krutosť príbuzných. Až nečakané udalosti, ktoré ju pripravia o muža a prinútia ju odísť do vyhnanstva na Sibír, obrátia jej život „naruby“ a prinútia ju otvoriť oči. Zulejkina osobnosť sa mení a ona zisťuje, aké majú byť skutočné vzťahy medzi ľuďmi, medzi ženou a mužom a medzi matkou a dieťaťom. Paradoxne tam, v prostredí pracovného tábora, zažíva najkrajšie roky svojho života, dočká sa naplnenia svojich potrieb a pocitov, teší sa z narodenia vytúženého dieťaťa.

Jachinová sa snaží podať čo najhodnovernejší obraz vtedajšej doby a opísať náturu tatárskeho etnika, ku ktorému sama patrí. Nekritizuje politiku, neodsudzuje „červených“ a nezveličuje. Sústreďuje sa na svoju hlavnú postavu, ktorú mení, pretvára, hrá sa s ňou.

Osobne som si myslela, že kniha bude nudnejšia a plná dlhých opisov. Opisy tam síce sú, nie sú však dlhé a už vôbec nie sú nudné. Autorka je v niektorých častiach tvrdá, brutálna, niektoré situácie sa čitateľom dostávajú doslova pod kožu. Vyvolávajú emócie ako hnev, smútok, ale aj ľútosť. Najemotívnejšia časť knihy je hádam jej koniec – keď sa Zulejka lúči so svojím milovaným synom a s nádejou pozerá do budúcnosti. Otvorenosť príbehu značí otvorenosť osudov ľudí v toku historických udalostí, ktoré sa nekončia dopísaním poslednej kapitoly.

Jachinová prekvapila, knihe nemám čo vytknúť. Chválim ju za autentickosť príbehu, za to, ako sa vyrovnala so spracovaním skutočných príbehov ľudí, ku ktorým sa dostala a ktoré chcela zhmotniť do románovej podoby. Ide tu hlavne o príbeh jej vlastnej starej mamy, ktorú čiastočne pretavila do postavy samotnej Zulejky.

Ak mám niečo vytknúť, tak len spracovanie slovenského vydania. Kniha obsahuje veľké množstvo pôvodných tatárskych výrazov, ktoré dodávajú príbehu na autenticite a hodia sa tam. Ich význam je však uvedený v záverečnom, abecedne usporiadanom slovníku, v ktorom sa čitateľovi nie vždy môže chcieť hľadať preklad. Lepšou formou by boli napríklad poznámky pod čiarou, čo by však už mohlo ubrať na graficky estetickom pôsobení textu.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Vinlit
  • Vydavateľstvo Slovart
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: